NA PODKONICKOM BÁLE

KUKUČÍN, Martin (1860 – 1928)

poviedka, 1891

Poviedka bola prvý raz uverejnená v časopise Slovenské pohľady v roku 1891. Je z obdobia Kukučínovho pražského pobytu a je pomerne ojedinelou ukážkou spracovania malomestskej témy v jeho krátkej próze. Jej tón je poznačený mimoriadnym znechutením z martinskej atmosféry, keď si bol roku 1889 prevziať cenu za hru Komasácia.

Do textu poviedky vstupujeme autorovou nabádacou otázkou: „Pýtajte sa: ‚Kto je kráľovnou dnešného plesu v Podkoniciach?‘ ‚Margita – Margita,‘ odpovedia vám zo všetkých strán.“ Margita je dcérou advokáta Votického a matka by ju chcela vydať za bohatého Kremeňa, ktorý síce voľakedy dvoril jej tetke a tá ho odmietla, ale potom to veľmi oľutovala. Kremeň je dobrá partia – má pílu, kaštieľ, veľké hospodárstvo bez dlhov, bez rodičov a súrodencov. Margita, vidiac v rodine príklad svojej chudobnej tetky, rozhodla sa vydať za bohatého, a preto sa zaľúbila do Kremeňa. Tento by aj krásnu Margitu chcel, ale jeho staromládeneckú pasivitu je nutné trochu vyprovokovať – Margita s matkou na to využijú zaľúbeného kurizanta Pétryho.

Ústredná téma bálu, zranenej lásky, intríg, lovenia ženícha korešponduje s tematickou tendenciou v literatúre na prelome 19. a 20. storočia a v slovenskej literatúre je virtuózne a so silným osobnostným akcentom spracovaná (a demaskovaná) vo viacerých poviedkach J. Jesenského i Timravy. Títo autori situáciu ženy, rozhodnutej vziať si bohatého ženícha bez lásky interpretujú ako závažný citový a existenčný problém. Kukučín spracúva túto tému oveľa nocionálnejšie, objektívnejšie a s nadhľadom, pretože sám nepochádza z tohto prostredia, a preto nie je natoľko citovo zaangažovaný v príbehu. J. Noge uvádza, že „istá ľahkosť a vlastne bezkonfliktovosť pri zobrazení meštiackej spoločnosti a jej morálky u Kukučína vyplýva z toho, že sa od tejto spoločnosti dištancoval, nikdy sa necítil s ňou krvne zviazaný“.

Ironický modus rozprávačovho diskurzu je v poviedke diskrétny, ale neustále prítomný, ba niekedy porušuje svoju „nestrannosť“ a schuti komentuje rôzne stratégie chytania ženícha a rozohráva do komických polôh citové napätie Koreňa, netrpezlivo čakajúceho na stále sa odďaľujúce „áno“ Margity: „Bol by zaplakal, bol by nechal všetko tak – ale nemožno. Zákony kvadrily stoja vyššie než všetka sentimentálnosť titulárnych kancelistov.“ Keď sa Pétry dozvedel od Kremeňa, že on je Margitin snúbenec, reagoval dramaticky: „Idem sa zastreliť. Margita ma nechce!“ Účinok slov o zásnubách „bol ohromný. Nastalo všeobecné šuškanie. Margita cítila tisíc očí na sebe.“ Touto novinou sa bál celkom skončil – každý ju utekal oznámiť domov. Záver poviedky je poznačený disharmóniou z Pétryho sklamania – spieva s cigánskou kapelou clivú maďarskú pieseň: „Hlas Pétryho bol neobyčajne mocný; prehlušil celý zbor. Znelo to z jeho úst ako kliatba. Slečna Margita i jej mama pritiahli si šuby.“

Napriek tomu, že „svadba bude“, sa happy-end v poviedke nekoná, pretože úprimné city boli zranené a niekto bol „použitý“ pre „šťastie“ iných. Tento disonantný záver skumulovaním záporných emócií pocitovo už silno predznamenáva nové obdobie modernej slovenskej prózy.

Vydania

Zobrané spisy II. Turčiansky Sv. Martin : KÚS, 1910; 1920; 1925; 1930; 1938; 1947.

Dielo IV. Bratislava : SVKL, 1958.

Regrúti a iné poviedky. Bratislava : Mladé letá, 1962.

Výber I. Bratislava : Tatran, 1980.

Preklad do češtiny: Dvě cesty. Praha : SNKLHU, 1959.

Literatúra

ČEPAN, O.: Kukučínove epické istoty. Bratislava : Tatran, 1972.

Jazykovedné štúdie 5. K jazyku a dielu Martina Kukučína. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1960.

JURÍČEK, J.: Martin Kukučín. Život pútnika. Bratislava : Mladé letá, 1975.

Martin Kukučín v kritike a spomienkach. Bratislava : SVKL, 1957.

NOGE, J.: Martin Kukučín. Epik života – život v epike. Martin : Osveta, 1991.

NOGE, J.: Martin Kukučín, tradicionalista a novátor. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1962.

NOGE, J.: Martin Kukučín, tradicionalista a novátor II. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1975.

PRÍDAVKOVÁ-MINÁRIKOVÁ, M.: Textologické a štylistické problémy diela Martina Kukučína. Bratislava : SAV, 1972.

Autorka hesla

Marcela Mikulová