KEĎ BÁČIK Z CHOCHOĽOVA UMRIE

KUKUČÍN, Martin (1860 – 1928)

poviedka, 1890

Poviedka bola prvý raz publikovaná v časopise Slovenské pohľady v roku 1890. Je vybudovaná na konfrontácii hlavných postáv – Ondreja Trávu a Aduša Domanického, ktorí synekdochicky reprezentujú nielen odlišné charaktery, povahy a spoločenské vrstvy, ale dokonca odlišné historické epochy.

Prvé dve vety poviedky v skratke a výstižne predstavujú Trávu, pričom ďalší text túto charakteristiku len detailizuje a potvrdzuje: „Ondrej Tráva, gazda v Kameňanoch, zavesil gazdovanie na klinec a oddal sa na špekuláciu. Gazdovstvo viedol jeho syn a on prevádzal kupectvo.“ Ďalej autor vecne konštatuje jeho talent, flexibilnosť a usilovnosť, ako znaky rodiaceho sa „nového typu“: „A Ondrej chodil si po jarmokoch a dedinách, kupčil a bohatol.“ So zdržanlivým dešpektom ho autor kreslí ako pragmatického a prispôsobivého človeka, ktorého osobnosť sa rozmazáva v úžitkových gestách obchodníka. Jeho „protihráč“ – schudobnený zeman Aduš Domanický je však priamo predurčený pre umeleckú charakteristiku. Je sebavedomý, po jarmoku chodí „sťa trhový gazda, akoby chcel každého kušniera ošacovať… Fúzy vykrútené pyšno dohora, oči sa ligotali, ústa usmievali – vôbec pán Aduš nemá páru v celom jarmoku“. Aduš s Ondrejom sa po jarmoku ocitajú v jednom hostinci, kde má Aduš v kruhu kumpánov hlavné slovo, neustále sa chvasce, pričom jeho jazyk je šťavnatý, plný obrazných pomenovaní, prirovnaní a hyperbol – čo ešte viac vyniká v dialógu s pragmatickým Ondrejom. Obaja sa dohodnú na obchode – že Aduš predá Ondrovi desať centov jačmeňa a hneď si aj zoberie závdavok. Tento moment spúšťa celú dramatickú líniu poviedky – Tráva sa vyberá po „svoj“ jačmeň do Domaníc, kde sa mu potvrdzuje počiatočné zlé tušenie: v spustnutom, upadnutom kaštieli niet ničoho na predaj. Poeticky zvládnutá je epizódna scéna Trávovho náhodného nocľahu u mladých gazdov v Domaniciach, kde sa mu v polospánku zdá povestný sen o peniazoch, jahňatách a ľuďoch: „Plný dvor oviec a jahniat – plná dedina – plný chotár – všetci ľudia samá ovca – a on ich strihá v jar a v jeseni – všade samá vlna…“ „Snovú“ predstavu rýchleho zbohatnutia mu narušia domáci, od ktorých sa Ondro dozvedá, že Adušovi predkovia boli dobrí gazdovia, ale on – „zo šafľa do šechtára“. Keď Trávovi začalo byť jasné, že svoju zálohu neuvidí, „bolo na ňom vidno, že je odhodlaný pustiť sa do boja nielen s pánom Adušom, ale s celým svetom“. Ondrej si predstavil, koľko práce a odriekania ho stojí taká desiatka, ktorú Aduš s ľahkým srdcom preflámuje. „Podlosť, bezbožnosť Adušova dotkla sa hlboko jeho duše.“

Texty, ktoré Kukučín napísal v období rokov 1890 – 1894, sú jeho monografistami považované za umelecky najhodnotnejšie, napísané s jasnou myšlienkovou i formálnou víziou. Kukučínovo majstrovstvo v poviedke Keď báčik z Chochoľova umrie je v schopnosti zachovať si nadhľad nad morálnym problémom, o ktorý v poviedke ide, a implantovať autorské stanovisko postave, s ktorou autor v texte nijako nesympatizuje: „v tomto okamihu zhnusila sa mu [Trávovi] ľudská spoločnosť, ktorá si dá šliapať po svojich zákonoch človeku ľahkému, bez všetkých mravných zásad.“ Paradoxne, až poznanie, že môže prísť o svoje peniaze, prebudí Trávu z utilitárneho uvažovania a z aspektu „čo je dobré pre mňa“ nevdojak prechádza na stanovisko „čo je dobré pre spoločnosť“.

Kompozícia je budovaná v chiazme dvoch protikladných tendencií: Trávovho ponáhľania sa, lebo „čas sú peniaze“, a Adušovým zdržovaním, odďaľovaním chvíle, keď bude musieť priznať, že nemá peniaze ani jačmeň. Rozdiel je i v charaktere budúceho času oboch hrdinov: Trávova budúcnosť je v neustálom rozvíjaní kapitálu, Adušova je vyjadrená podmieňovacím časom: „keď báčik z Chochoľova umrie…“ Kukučínova latentná interpretácia odlišnosti plynutia času u oboch hrdinov zdôrazňuje ich mentálnu odlišnosť, ktorá je silnejšia ako odlišnosť stavovská a je prijateľnou alternatívou voči tendenčnejšiemu, ale zaužívanému výkladu tejto poviedky ako zobrazenia zániku neperspektívnej zemianskej triedy. Dramatizmus záveru poviedky vyplýva z „konfliktu“ rozprávača, ktorý hrou detailov absolútne retarduje dejový pohyb s Trávovou netrpezlivosťou (ako dopadne jeho vec s jačmeňom) a s jeho náhlením sa za obchodmi. Tráva s veľkou neľúbosťou vníma Adušove poetické „prestoje“, kým sa dostanú „k veci“ – teda k obchodu. Adušov kvetnatý štýl prechádza až do religióznych polôh v rafinovanosti výhovoriek. Záver poviedky je nečakaný – keď už je jasné, že Ondrej svoje peniaze ani jačmeň neuvidí, vypýta si ako náhradu štyri jasene, rastúce na konci dvora. Sú to krásne stromy, týčiace sa nad hrobmi Adušových predkov – až tento obrat prinúti Aduša ku skutočným, nefalšovaným citom, k bolesti a hanbe, ktoré boli dovtedy zaplavené nánosom slov a sebachvály.

Kukučín majstrovsky graduje dej do citovej katarzie: „Ondrej sa ani nehýbal. Nevedel, čo sa deje, ale tušil, že je to veľký, svätý okamih, a pán Aduš zažil v ňom viac, než za celý svoj doterajší život. Akési svetlo vkradlo sa mu do duše, osvetlilo jej neohraničenú pustotu, prázdnotu. Pán Aduš videl, poznal svoj obraz – zhrozil sa. Bolo mu teraz úplne jasno, že nemožno takto ďalej žiť…“ Pointa poviedky je v ľudskej premene, očiste – hoci v intenciách dokonale budovanej štruktúry celého textu možno jej záver pociťovať ako pomerne harmonizátorsky konvenčný. Napriek tomuto konštatovaniu treba považovať túto poviedku za jeden z najdokonalejších Kukučínových textov a slovenského realizmu v jeho vrcholnom štádiu vôbec.

Vydania

Zobrané spisy I. Turčiansky Sv. Martin : KÚS, 1910; 1919; 1928; 1933; 1941; 1946; 1948.

Keď báčik z Chochoľova umrie. Martin, 1919.

Zobrané spisy I. Martin : Matica slovenská, 1941.

Z teplého hniezda a iné rozprávky. Martin : Matica slovenská, 1946.

Dielo II. Bratislava : SVKL, 1957.

Výber I. Bratislava : Tatran, 1980.

Keď báčik z Chochoľova umrie. Bratislava : Tatran, 1983.

Z teplého hniezda a iné rozprávky. Bratislava : Mladé letá, 1987.

Preklady do češtiny: Dvě cesty. Praha : SNKLHU, 1959; Mladá léta. Praha : SNDK, 1960.

Literatúra

ČEPAN, O.: Kukučínove epické istoty. Bratislava : Tatran, 1972.

Jazykovedné štúdie 5. K jazyku a dielu Martina Kukučína. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1960.

JURÍČEK, J.: Martin Kukučín. Život pútnika. Bratislava : Mladé letá, 1975.

Martin Kukučín v kritike a spomienkach. Bratislava : SVKL, 1957.

NOGE, J.: Martin Kukučín. Epik života — život v epike. Martin : Osveta, 1991.

NOGE, J.: Martin Kukučín, tradicionalista a novátor. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1962.

NOGE, J.: Martin Kukučín, tradicionalista a novátor II. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1975.

PRÍDAVKOVÁ-MINÁRIKOVÁ, M.: Textologické a štylistické problémy diela Martina Kukučína. Bratislava : SAV, 1972.

Autorka hesla

Marcela Mikulová