DUMA SLOVENSKÁ

KRÁĽ, Janko (1822 – 1876)

báseň, 1861

Príležitostná báseň bola prvýkrát publikovaná v humoristickom a satirickom časopise Černokňažník v roku 1861. Vznikla pri príležitosti memorandového zhromaždenia Slovákov v Turčianskom Svätom Martine 6. júna 1861.

Dumy predstavujú v kontexte slovenského romantizmu, ale aj v kontexte tvorby Janka Kráľa špecifický okruh básní, odkazujúci na starobylý slovanský žáner. Duma slovenská je rámcovaná typickým symbolom slovenského romantizmu – symbolom sokola vznášajúceho sa nad krajinou, predstavujúceho princíp slobody. Autor zachádza do starobylých, až mýtických dejín Slovákov a vytvára obrovský oblúk siahajúci „od nepamäti“ až po „navždy“. Tematizuje zaniknuté národy, urbánny charakter slovenskej spoločnosti, podieľa sa na budovaní štúrovského mýtu, keď o Štúrovi hovorí ako o vodcovi. Zamýšľa sa nad odcudzením slovenských synov a zobrazuje pochmúrny svet, v ktorom absentuje základná podmienka akéhokoľvek pozitívneho vývinu – sloboda. Postupne sa však atmosféra na ploche básne vyjasňuje, memorandové zhromaždenie vníma ako veľké stretnutie slovenskej rodiny. Princíp slobody chápe ako konštitutívnu súčasť Slovanstva: „Sloboda, Slovanstvo bude vždycky jedno, jak má jedno padnúť, tak nech padnú vedno.“

Vydania

Černokňažník, 1861.

Literatúra

VÁROSSOVÁ, E.: Historicko-filozofické a sociálno-politické náhľady J. M. Hurbana a Janka Kráľa. In: Prehľad dejín slovenskej filozofie. Bratislava : SAV, 1965.

KRAUS, C.: Impulzy a inšpirácia slovenského romantizmu. Bratislava : Veda, 1979, s. 104-114.

VONGREJ, P.: Syn sveta. Bratislava : Tatran, 1989.

Autorka hesla

Ľubica Somolayová (Schmarcová)