NÁRODNÉ SPIEVANKY

KOLLÁR, Ján (1793 – 1852)

zbierka folklórnej, polofolklórnej a umelej poézie, 1834, 1835

Dvojzväzkové Národnie zpiewanky čili Písňe světské Slováků v Uhrách, jak pospolitého lidu, tak i vyšších stavů sú materiálovo najobsažnejšou zbierkou folklórnej, polofolklórnej a umelej poézie, ktorá bola zostavená a publikovaná v období tzv. predvedeckej folkloristiky. Obsahuje 2 433 piesní, ktoré zhromaždili Ján Kollár so spolupracovníkmi v prvej tretine 19. storočia. V domácej tradícii boli priamym materiálovým i ideovým základom zbierky Písně světského lidu slovenského v Uhřích, ktoré Kollár vydal spolu s Pavlom Jozefom Šafárikom a Jánom Blahoslavom Benediktim v roku 1823 (druhý diel 1827). Z tejto edície prevzal do Národných spievaniek 222 piesní a počet prispievateľov rozšíril z desiatich na viac ako sto.

Pri vydaní knihy prekonával Kollár značné finančné i realizačné problémy (korektori, tlačiari, kníhkupci), z ktorých sa ako najvypuklejší ukázal nezáujem vzdelaných adresátov, prameniaci v odpore kňazského stavu k svetskej a folklórnej literatúre (zbieranie a vydávanie piesní bolo reflektované ako nedôstojné, bezbožné, zvelebujúce sedliacku obmedzenosť). Predsudky voči takémuto typu literatúry súviseli predovšetkým s orientáciou na jej slovenského nositeľa a pôvodcu, ako aj s vymedzením adresáta, ktorému bola kniha určená. Kollár sa totiž s výnimkou niekoľkých českých piesní sústredil na zápisy piesňového materiálu z celého územia Slovenska (a to pravopisne a nárečovo v takej podobe, v akej sa ich vzhľadom na aktuálnu jazykovú situáciu na Slovensku podarilo zachytiť, s dôrazom na stredoslovenskú nárečovú oblasť), pričom ako adresáta označil priamo slovenského čitateľa. Odpor kňazov voči Národným spievankám v tejto súvislosti vysvetlil ako „znak literárnej nedospelosti a nezrelosti, príklad nedoučenosti a preučenosti, dôvod nenárodnosti a odcudzenosti“.

Jednotlivé piesne sú v oboch dieloch usporiadané podľa vecného, obsahového a druhového zamerania do dvadsiatich kapitol: I. Piesne a zlomky z mytologického ohľadu pamätné, II. Spevy historicky pamätné, III. Spevoľúbosť čiže milovanie spevu a piesní, IV. Mladosť, krása, láska, V. Kostol, rúcho, ozdoby, dary, veniec, pero, kvety ako živly mladosti a lásky, VI. Vohľady čiže zálety, VII. Svadba a manželstvo, VIII. Hospodárstvo a roľníctvo, IX. Pastierstvo, X. Remeslá, XI. Vojna.

Druhý diel obsahuje: XII. Balady, romance, rozprávky, XIII. Hry, zábavy, obyčaje a obrady so spevom spojené, XIV. Hudba a tanec, XV. Nápitnice čiže piesne pri pití, XVI. Žartovné, satirické a alegorické piesne, XVII. Národ, reč, vlasť, cudzinci, XVIII. Piesne študentské, rektorské, XIX. Piesne meštianske a panské, XX. Smesica čiže piesne vzdelanejších stavov rozličného obsahu.

Ich členenie je často mechanické podľa prvých veršov, nie na základe celkového vyznenia piesne, pričom vonkajšie usporiadanie zbierky odráža vplyv dobových zbierok národného folklóru, ktoré boli pre Kollára vzorom (J. G. Herder, V. Hanka, F. L. Čelakovský, V. S. Karadžić a i.). Pri zostavovaní zbierky sa snažil o zastúpenie repertoáru všetkých spoločenských vrstiev z celého územia Slovenska a publikovať pieseň v podobe, v akej mu bola zaslaná od zberateľa, najčastejšie z najstaršieho rukopisu. Pri umelých piesňach sa pokúsil identifikovať ich autorov, no súčasne vyjadril ťažkosti s rozoznávaním folklórnej a umelej piesne, ktoré vysvetľoval prirodzenou schopnosťou Slovákov básniť a spievať.

Významnou súčasťou Národných spievaniek je sekundárny aparát zložený z registra piesní, podrobného zoznamu zberateľov na konci druhého dielu (zoradený podľa stolíc), vysvetliviek a poznámkového aparátu (Poznámky k textom I. dielu, Poznámky k textom a Poznamenania a pojednania k II. dielu Spievaniek), dodatkov a opráv. Vysvetlivky najmä k piesňam mytologickým a historickým sú založené na mytologizovaní, dobovej historiografii a etymologizovaní v podobnom duchu ako Kollárov Výklad k Slávy dcere (1834). Súčasťou vysvetliviek je bohatý materiál sekundárnej literatúry (umeleckej i odbornej), ktorá predznamenáva komparatívnu metódu výkladu, a tiež fragmenty rozprávok, ktoré sú prvými intencionálne knižne publikovanými zápismi rozprávok na Slovensku v predromantickom období. Kollár ich do vydania zaradil ako ukážku k bájosloviu Slovákov, ktorého panteón sa tu pokúsil zrekonštruovať. Poznámky k druhému dielu obsahujú rozsiahlu kapitolu k teórii piesne. Tvorí ju 15 častí, v ktorých sa autor venuje charakteru melódií slovenských piesní, pomenovaniam osôb a vecí v piesňach (dôraz na obraznosť), prehľadu najčastejšie využívaných citosloviec, nárečovým zvláštnostiam, maďarským vplyvom, vzťahu slovenskej piesne k inoslovanskej a antickej piesňovej tradícii. Samostatnou časťou kapitoly je obrana zbierky proti „predsudkom a nedorozumeniam“ dobového vzdelaného recipienta.

Vydaním Národných spievaniek sledoval Kollár realizáciu svojho osvietensko-vedeckého programu, v ktorom záujem o folklór súvisí s rastúcim národným uvedomovaním. Zbierku možno v tomto zmysle čítať ako výsledok úvah nad prostriedkami, ako národne prebudiť Slovákov a zľudovieť knižnú produkciu, ktorá bola v danom období orientovaná prednostne na vzdelané vrstvy. Národné spievanky zavŕšili zberateľské aktivity kollárovsko-šafárikovskej generácie – vyvrcholila nimi etapa zbierania piesňového folklóru predromantického (osvietenského) typu. Avšak význam zbierky pre kultúru, vzdelanosť a jazyk súčasníkov v domácom, slovanskom i európskom priestore ocenila až generácia slovenských romantikov, u ktorých dielo vzbudilo záujem o domácu folklórnu tradíciu, výrazne ovplyvnilo charakter romantickej poézie i dobové uvažovanie o národe, jeho jazyku a kultúre. Deväť rokov po vydaní Národné spievanky vysoko ocenil Jozef Miloslav Hurban v programovej stati Slovensko a jeho život literárny (1846), kde ako prvý vyzdvihol ich prínos z hľadiska národno-obrodnej funkcie, ktorá sa doposiaľ považuje za nespochybniteľnú hodnotu Kollárovho diela: označil ich za nástroj vzkriesenia slovenského života, prebúdzania národného povedomia a súčasne vrchol Kollárovho diela. Ďalšie generácie slovenských vzdelancov i kultúrnych historikov reflektovali význam Národných spievaniek obdobne.

Zbierka sa považuje za jedno z najvýznamnejších a najvzácnejších diel v dejinách slovenskej kultúry, ktoré podstatne určilo a usmernilo ďalší dejinný vývin na Slovensku. Jej „revolučný význam“ (F. Votruba) spočíva v pozornosti, ktorú upriamila na slovenskú pieseň a jazyk, čím zásadne ovplyvnila nastupujúcu generáciu romantikov, ktorá na kollárovskú tradíciu vedome nadviazala. Vďaka vplyvu na poéziu a prechod k slovenčine sa jej kultúrny význam hodnotí ako väčší než ideový obsah Slávy dcery alebo propagovanie slovanskej vzájomnosti (R. Brtáň).

Vydania

Národnié zpiewanky čili Pjsně swětské Slowákůw w Uhrách gak pospolitého lidu tak i wyššjch stawůw, sebrané od mnohých, w pořádek uwedené, wyswětlenjmi opatřené a wydané od Jana Kollára. Dlj Perwý. Wydánj hogně rozmnožené i perwé dwa tištěné swazečky w sobě obsahugjcj. Typ. Král. uniw. Tiskárna. Budjn 1834.

Národnié zpiewanky čili Pjsně swětské Slowákůw w Uhrách gak pospolitého lidu tak i wyššjch stawůw, sebrané od mnohých, w pořádek uwedené, wyswětlenjmi opatřené a wydané od Jana Kollára. Dlj druhy. Wydánj hogně rozmnožené i perwé dwa tištěné swazečky w sobě obsahugjcj. Typ. Král. uniw. Tiskárna. Budjn 1835.

Národnié spievanky. Diel I, II. Texty pripravil a poznámky doplnil Eugen Pauliny. Bratislava : SVKL, 1953.

Literatúra

BRTÁŇ, R.: Storočné Kollárove „Národnié Zpiewanki“. In: Slovenské pohľady, roč. 51, 1935, č. 2, s. 89-94.

HORÁLEK, K.: K otázce nepravých folklórních textů v Kollárových Národních zpěvankách. In: Slovenský národopis, roč. 7, 1959, č. 2, s. 177-200.

HURBAN, J. M.: Slovensko a jeho život literárni. In: Slovenskije pohľadi, roč. 1, 1846, č. 4, s. 127-143.

MICHÁLEK, J.: Ján Kollár, Národnie spievanky I. – II. In: Slovenský národopis, roč. 2, 1954, č. 3-4, s. 443-448.

MICHÁLEK, J.: Národnie spievanky Jána Kollára. In: Slavica slovaca, roč. 28, 1993, č. 1-2, s. 116-120.

MIŠIANIK, J.: Na okraj Kollárových Národných spievaniek. In: Slovenský národopis, roč. 11, 1963, č. 4, s. 525-535.

POLÍVKA: J.: Kollár, sběratel a vydavatel písní lidových. In: Jan Kollár 1793 – 1852 Sborník statí o životě, působení a literární činnosti pěvce „Slávy dcery“. Viedeň : Český akademický spolok vo Viedni – Slovenský akademický spolok „Tatran“ vo Viedni, 1893, s. 161-167.

ROSENBAUM, K.: Ján Kollár, Národnie spievanky. In: Slovenské pohľady, roč. 71, 1955, č. 3, s. 310-313.

ŠTÚR, L.: O národních písních a pověstech plemen slovanských. Praha : František Řivnáč, 1853.

VLČEK, J.: Ako Kollár účinkoval na literatúru slovenskú. In: Jan Kollár 1793 – 1852 Sborník statí o životě, působení a literární činnosti pěvce „Slávy dcery“. Viedeň : Český akademický spolok vo Viedni – Slovenský akademický spolok „Tatran“ vo Viedni, 1893, s. 133-135.

VOTRUBA, F.: Spievanky a ich význam v slovenskom národnom a kultúrnom vývine. In: KOLLÁR, J.: Národnie spievanky. Diel I. Texty pripravil a poznámky doplnil Eugen Pauliny. Bratislava : SVKL, 1953, s. 7-27.

Autorka hesla

Jana Pácalová (Piroščáková)