REŠTAVRÁCIA
KALINČIAK, Ján (1822 – 1871)
román, 1860
Najznámejšia próza Jána Kalinčiaka Reštavrácia vyšla po prvý raz v roku 1860 v prvom ročníku národného zábavníka Lipa. Má podtitul „obrazy z nedávnych čias“, čo významne vymedzuje časový priestor prózy (nedávne časy). Ako motto si Kalinčiak vybral latinský citát z Horatia Dulce est desipere in loco, vo voľnom preklade „je príjemné zabaviť sa v pravú chvíľu“, čím zasa zdôraznil moment zábavy (na línii príbehu, autora i čitateľa).
Redaktor Lipy J. K. Viktorin zakončil časopisecké publikovanie Reštavrácie poznámkou, v ktorej citoval samotného Kalinčiaka: „Scény v Reštavrácii sú lebo z mojej vlastnej skúsenosti, alebo zo sdelených mi rozprávok vzaté.“ Na inom mieste Kalinčiak poznamenal: „(…) osoby v nej vystupujúce sú také, ako u nás ľudia sami, ba čo viac, sú to temer samé portréty a prípady, čo sa tu a tam stali.“ Pojmy „portréty a prípady“ spolu s podnázvom prózy („obrazy“) text jasne žánrovo určujú: ide o obrazy, jednotlivé výseky, sekvencie, situácie, čo ovplyvnilo fragmentárny charakter celej epickej konštrukcie. Aj keď však boli vzaté zo skutočnosti (mali reálny predobraz), prešli výraznou literárnou štylizáciou.
Spojivom jednotlivých epizód sú stoličné (župné) voľby (pre ktoré sa používalo pomenovanie z latinčiny reštavrácia), niekedy pred rokom 1848. Minulostný rozmer tu nemá idylický ráz, nesmeruje sa tu k adorácii starých čias, ale k zobrazeniu ich všednej podoby, v ktorej hlavnú úlohu zohrávajú drobné i väčšie klamstvá, podvody a šibalské kúsky volebných táborov jednotlivých kandidátov na prvého vicišpána.
V próze sa prelínajú dve dejové línie: romanticko-sentimentálna (príbeh lásky) a spoločenská (predvolebný boj). Vicišpán (podžupan) Adam Bešeňovský prisľúbi chudobnému zemanovi Štefanovi Levickému, že jeho dcéra Anička sa stane Štefanovou ženou, ak sa on stane vicišpánom. Štefan nemá veľké nádeje, ale jeho strýko Ondrej Levický využije všetky svoje prostriedky, aby sa vicišpánom stal Ján Potocký a ten potom zaistí druhé vicišpánstvo aj Štefanovi. Aničku teda dostane za ženu a spokojný je aj Adam Bešeňovský, ktorý tiež získa vyššie miesto.
Hlavným, kolektívnym protagonistom Kalinčiakovej prózy je slovenské zemianstvo – jeho zmýšľanie v kontexte politických a spoločenských pomerov v Uhorsku v prvej polovici 19. storočia. Volebné kortešačky v Záhorskej stolici sú ukážkou volebných praktík vo vtedajšom Uhorsku, ale zároveň obrazom svojrázneho sveta slovenských zemanov. Ich charakterizačným prostriedkom je ich vlastná reč, „nasýtená metaforickými hyperbolami prísloví a porekadiel“ (J. Števček). Zaradenie frazeologizmov, ktoré u Kalinčiaka fungujú ako pomenovania a súčasne aj ako hodnotiace výroky (F. Miko), bolo dôležitou súčasťou autorovej stratégie, kladúcej dôraz na bezprostrednosť a situačný moment jazykových prehovorov.
Žánrová charakteristika Kalinčiakovej prózy nie je jednotná, v základe však prebieha na línii komické – parodické – satirické – ironické. Kým Ján Števček označil Reštavráciu za komický román, René Bílik vyslovil názor, že to nie je komický román, ale esteticky konštruovaná historická próza. Podľa Júliusa Nogeho je Reštavrácia paródiou na postupy romantickej prózy a parodickú intenciu voči predchádzajúcim dielam naznačil aj Stanislav Šmatlák. S takýmto tvrdením polemizuje R. Bílik, ktorý odmieta označenie za paródiu a prózu charakterizuje významotvorným princípom „vzdelaneckej skepsy“, ktorá tvorí základ romantickej irónie.
Vydania
Reštavrácia. In: Lipa I., 1860, s. 1-130.
Reštavrácia. Bratislava : Tatran, 1972.
Reštavrácia a iné. Bratislava : Kalligram, 2009.
Literatúra
BÍLIK, R.: Historický žáner v slovenskej próze. Bratislava : Kalligram, 2008.
BÍLIK, R.: Skeptický ironik. In: KALINČIAK, J.: Reštavrácia a iné. Bratislava : Kalligram, 2009, s. 521-549.
MIKO, F.: Aspekty literárneho textu. Nitra : Pedagogická fakulta, 1989.
MRÁZ, A.: Ján Kalinčiak. Martin : Matica slovenská, 1936.
MRÁZ, A.: Postavenie Jána Kalinčiaka vo vývine slovenskej literatúry. In: Púť lásky. Bratislava : SVKL, 1963, s. 7-26.
NOGE, J.: Literárne dielo Jána Kalinčiaka. In: Slovenská romantická próza. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1969, s. 364-455.
PIŠÚT, M.: Ján Kalinčiak a jeho literárne dielo. In: Knieža liptovské. Bratislava : SVKL, 1960, s. 301-315.
ŠALINGOVÁ-IVANOVÁ, M.: Príspevok k štýlu štúrovskej prózy. Štýl prózy Jána Kalinčiaka. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1964.
ŠMATLÁK, S.: Dejiny slovenskej literatúry. Bratislava : Tatran, 1988.
ŠTEVČEK, J.: Žáner Reštavrácie. In: Dejiny slovenského románu. Bratislava : Tatran, 1989, s. 64-71.
Autor hesla
Adelaida Mezeiová