MALKA

ŠVANTNER, František (1912 – 1950)

zbierka poviedok a noviel, 1942

Zbierka ôsmich baladických próz, ktoré autor pred knižným vydaním uverejňoval v rokoch 1940 – 1942 v časopise Slovenské pohľady. Svojím zrelým knižným debutom vniesol F. Švantner do slovenskej prózy viaceré kvalitatívne nové prvky, najmä iracionálny svet a žánrové techniky tzv. novely s tajomstvom. V ďalších vydaniach vychádzala zbierka spravidla spolu s inými autorovými textami.

Prózy Malky suverénnym spôsobom modelujú svojbytný svet prírodných živlov, tajomných vzťahov medzi ľuďmi navzájom i medzi ľuďmi a prírodou, svet mocných a temných vášní, ktoré rozhodujú o bytí alebo nebytí rázovitých a plnokrvných postáv, ktorým nechýba ani univerzálny rozmer, ani lokálny horehronský kolorit. I keď prvé príčiny rozprávaných a zobrazovaných udalostí nie sú často až do konca príbehov zrejmé a priebeh udalostí sa nezriedka relativizuje snovými sekvenciami, osudy postáv Švantnerových poviedok a noviel sa spravidla napĺňajú fatálnym spôsobom.

Deje úplnej väčšiny textov (s výnimkou rozsiahlejšej novely Šabľa) sa odohrávajú v zhustenom časovom rámci a v prírodnom – prevažne horskom – prostredí, v ktorom nie sú zakomponované nijaké spoločenské, právne ani sociálne vzťahy, okrem vzťahov rodinných. Správanie sa postáv v takto definovanom prostredí určujú, podmieňujú a upravujú iba „tradícia“, „zákony prírody“, záujmy a psychické dispozície postáv. Základom fabúl takmer všetkých textov zbierky je nejaký starý hriech proti ľuďom alebo proti prírode, ktorý sa dočká odplaty (napr. Piargy), alebo vzťah, ktorý z minulosti postáv (z roviny „Vorgeschichte“) intervenuje do aktuálneho príbehu a ktorý nie je všetkým účastníkom deja známy (napr. Stretnutie, Aťka, Horiaci vrch, Šabľa). Ide pritom o vzťahy pomerne jednoduché: niekto bol kedysi vlastníkom niečoho, čo v texte hrá nejakú aktuálnu rolu, ale účastníci zápletky o tomto vlastníctve nevedia; alebo niekto bol či je s niekým v rodinnom alebo podobnom vzťahu, no iní účastníci deja to tiež nevedia. Táto jednoduchosť základného vzťahu sa spravidla komplikuje a relativizuje nielen faktom zatajenia, ale aj iracionálnymi alebo zdanlivo iracionálnymi dejovými prvkami, ako je nevysvetliteľná prítomnosť postáv na miestach, kde by sa podľa všetkej pravdepodobnosti nemali, ba nemohli vyskytovať, či ako sú vraždy, ktoré sa možno stali, ale možno sa iba prisnili.

Texty Malky patria typologicky k žánrovej forme tzv. novely s tajomstvom: vždy je v nich prítomná smrť, ale jej príčina sa problematizuje buď pointou, alebo priebežným zatemňovaním motivácií konania a vzťahov postáv. Technika zatemnenia, ktorá vyvoláva zvláštny a pre autora charakteristický efekt šerosvitu, fantastiky, tajomnosti a nedopovedanosti príbehov, má silný iracionálny základ: konanie postáv spravidla nie je určované rozumovo zdôvodneným rozhodnutím, ale prudkou negatívnou či pozitívnou vášňou, afektom, exaltáciou, prípadne predtuchami či vidinami. Pri tragickom riešení vzťahov sa nezdôrazňujú kriminálne parametre skutkov, ale iba ich pudová osudovosť či nevysvetlená a nevysvetliteľná iracionalita. Prírodné úkazy a deje sú v každej sujetovej situácii rovnocennými partnermi postáv, vstupujú do ich osudov, podnecujú a podmieňujú ich správanie, takže výsledné vzťahy sú spletené často pomimo pôvodného zámeru ich účastníkov, ba dokonca proti nemu. Štýlovo zjednocujúcou technikou je pritom technika expresívnej personifikácie prírodných atribútov, síl a živlov (tíšina, tma, búrka, vánok a pod.), ako i nálad evokovaných prírodou. Polovica textov je realizovaná neosobným autorským rozprávaním v tretej osobe, druhá polovica (Stretnutie, Malka, Zhanobená krv, Šabľa) má personálneho rozprávača, ktorý je buď pozorovateľom, alebo aktívnym činiteľom deja.

Vo väčšine textov zbierky Malka sú v zárodočnej podobe prítomné dejové i prírodné motívy, rozprávačské postupy, štylistické fragmenty, zárodky postáv i sujetové riešenia konfliktov, ktoré neskôr Švantner dokonale rozvinul v románe Nevesta hôľ. Takisto je už v týchto textoch Malky prítomný hodnotový svet Nevesty hôľ; i tu je opretý predovšetkým o ľudovú axiológiu stredoslovenských horalov, založenú viac na tradíciách a zvykoch, na poverčivosti, fatalizme a inštinktoch ako na rešpekte k ľudským alebo božím zákonom.

Pri prvom vydaní kritika vo všeobecnosti privítala Švantnerovu Malku ako zrelé a novátorské dielo, ktoré má pre slovenskú prózu zásadný vývinový význam, pretože ju vymaňuje zo slepej uličky ornamentálneho lyrizmu a moralizmu: „Švantner je nový vo všetkom okrem látky, čo je zistenie základného významu. (…) Robustne, po chlapsky i jemne, básnicky uchopil Švantner predovšetkým svojich ľudí, preto sú takí autentickí a neodškriepiteľne živí. Človeka vidí autor v jeho elementárnej pudovosti, vedeného náruživosťami, neskroteného v jeho zbojníckom zdraví nijakými zábranami psychickými, a už vôbec nie spoločenským zákonníkom. Vidí ho v jeho primitívnej podstate a dáva mu svojsky, nespratne naplniť jeho osud. A všetko bez ideológie, bez pokusov dávať týmto ľuďom, ktorí sa radi vyjadrujú nožom, známky z chovania. (…) Švantner ostáva na reálnej pôde, surovina skutočna je ním prepodstatňovaná, je to vyvolávač reality, nie jej zapisovateľ. Je to básnik, lebo sa nezmocňuje života obkresľovaním, lež ponorom“ (A. Matuška, 1942).

Väčšina textov zbierky Malka zostala i po rokoch živou literatúrou. Z literárnohistorického hľadiska je toto dielo jedným z konštituujúcich diel slovenského literárneho naturizmu a patrí k vrcholkom slovenskej poviedkovej a novelistickej tvorby 20. storočia vôbec.

Vydania

Malka. Martin, 1942; Bratislava, 1962 (In: Malka. Nevesta hôľ); 1965; 1976 (In: Novely); 1979 (In: Novely 1); 1980; 2001 (In: Nevesta hôľ a iné prózy).

Literatúra

ČEPAN, O.: Kontúry naturizmu. Bratislava, 1977.

KUZMÍKOVÁ, J.: František Švantner (V zákulisí naturizmu). Bratislava, 2000, s. 15-67.

MATUŠKA, A.: Za a proti. Bratislava, 1975, s. 247-249.

MIKO, F.: Od epiky k lyrike. Bratislava, 1973, s. 174-182.

RAKÚS, S.: Epické postoje. Bratislava, 1988, s. 161-173.

SCHNEK, R.: Obrazné pomenovanie vo Švantnerovej Malke. In: Sborník Pedagogickej fakulty UK v Bratislave so sídlom v Trnave IV. Spoločenské vedy. Slovenský jazyk a literatúra. Bratislava, 1964, s. 219-229.

ŠTEVČEK, J.: Baladická próza Františka Švantnera. Bratislava, 1962.

ŠTEVČEK, J.: Lyrická tvár slovenskej prózy. Bratislava, 1969, s. 161-174.

ŠTEVČEK, J.: Lyrizovaná próza. Bratislava, 1973, s. 160-171.

Autor hesla

Milan Šútovec