DŽIN

ŠIMEČKA, Martin M. (1957)

zbierka noviel, 1990

Knihu tvoria tri novely z rozličných časových období. Ide o prvé oficiálne knižné vydanie próz autora, ktorý od začiatku osemdesiatych rokov publikoval v domácich a zahraničných samizdatových edíciách a časopisoch.

Kniha obsahuje novely Výpoveď (1981), Žabí rok (1983) a Džin (1988). Prvé dve boli roku 1985 spolu s prózou Vojenská knižka súčasťou triptychu Žabí rok, ktorý vydalo exilové vydavateľstvo Index v Kolíne nad Rýnom. Všetky tri novely navzájom súvisia tematickou podobnosťou, rekonštrukciou podobného prostredia, životného pocitu autobiografického hrdinu a spôsobom rozprávania na rozhraní reflexie a dokumentárneho záznamu.

Biografický štýl Šimečkovho rozprávania má zásadný vplyv na všetky úrovne utvárania textu. Je preň typická presná topografia priestoru a času (Bratislava v zajatí normalizácie, šedivého stereotypu a cyklu ročných období), topografia profesie ako cyklického opakovaného úkonu (hrdinovo zamestnanie na neurologickom a gynekologickom oddelení) a v istom zmysle tiež hľadanie symetrického pôdorysu v rodinných (odkaz na nekompletnú rodinu po otcovom uväznení) a ľúbostných vzťahoch (vývin, podoby a peripetie hrdinovho vzťahu k Táni). Úsilie o vyváženosť a rovnováhu sa premieta aj do etického posolstva troch Šimečkových próz. Kniha, ktorú možno čítať aj ako trojnovelu so spoločným hrdinom a problémom, je „sebavýchovným“ románom, v ktorom protagonista zápasí o sebaúctu a hrdosť v pokrivenom a nespravodlivom prostredí. Deje sa tak na úrovni každodenného zápasu so smrťou (presné, dokumentárne záznamy hrdinovej asistencie pri neurologických a gynekologických operáciách, ktoré väčšinou nemajú úspešný koniec), ochabnutosťou, ktorá prináša ne-pociťovanie vlastnej osobnosti aj na telesnej úrovni (priebežné exponovanie motívu behu ako zdroja slasti, spokojnosti a sebavedomia) a tiež v zápase o pocit spolupatričnosti s iným človekom, ktorého tu reprezentuje protagonistova priateľka a milenka Táňa. „Po nejakom čase som zistil, že pri Táni strácam svoju obmedzujúcu ostražitosť voči svetu, objavil som pri nej ten istý pocit bezpečia, aký poznám z domu a aký som rád vychutnával tak, že som sa podvedome nezamykal v kúpeľni, alebo som niekoľko hodín slastne mlčal. Bolo celkom prirodzené, že za takýchto okolností sa vo mne usídlilo presvedčenie, že tak ako je Táňa pre mňa jedinečnou bytosťou a časťou mňa samého, tak ja som pre Táňu jedinečným mužom, žijúcim v nej a zastupujúcim celý mužský svet. Toto presvedčenie som prijal tak bezvýhradne, že som získal pocit, že nielen mne, ale dokonca každému, kto Táňu alebo mňa pozná, musí byť toto prepojenie našich životov zrejmé. Preto mi nemohlo napríklad vážne napadnúť, že by sa nejaký muž mohol zaujímať o Táňu, alebo nejaká žena o mňa. Mohli sa zaujímať len o nás oboch spolu“ (Žabí rok).

Sociálna vyradenosť Šimečkovho autobiografického hrdinu (nemôže študovať na strednej a vysokej škole, zamestnáva sa iba brigádnicky, žije v enkláve intelektuálnej a disidentskej menšiny) podmieňuje zvláštny druh produktívnej osamelosti, v ktorej hrdina hľadí na svet čiastočne naivnými, častejšie však presne rozlišujúcimi očami. Takýto sa dostáva aj do čitateľovho zorného poľa. V každodennom zápase o podstatné (život, láska, sebaúcta) potom „príhody a skúsenosti“ mladého muža ukazujú pars pro toto možnú cestu životom aj čitateľovi.

Sebareflexívny a následne etický moment je v Šimečkovom triptychu prítomný nenásilne, vyplýva z logiky príbehu, ale tiež z typu hrdinu, o ktorom autor vo finále prózy Džin konštatuje, že „nevie myslieť v druhej osobe“. Tri Šimečkove prózy sú práve o tom – o zodpovednosti, ktorá je neprenosná.

Vydania

Džin. Bratislava, 1990.

Literatúra

HOCHEL, I.: Konfrontácie H/M. Martin M. Šimečka: Džin. In: Romboid, roč. 26, 1991, č. 10, s. 30.

MOJÍK, I.: Konfrontácie H/M. Martin M. Šimečka: Džin. In: Romboid, roč. 26, 1991, č. 10, s. 31.

PERSTICKÁ, D. – PŘEROSTOVÁ, L.: Dominik Tatarka a ti druzí. Informace o umlčované a zamlčované slovenské literatuře. Brno, 1991.

Autorka hesla

Zora Prušková