HEREČKY

SLOBODA, Rudolf (1938 – 1995)

zbierka krátkych próz, 1995

Zostavovateľkou a redaktorkou knihy je Viera Prokešová a publikácia vznikla ako bezprostredná pocta autorovi, ktorý v tom istom roku dobrovoľne ukončil svoj život.

Zbierka pozostáva z trinástich textov s podobným žánrovým základom spomienky, pripomienky, invokácie alebo epifánie a s tematickým jadrom prevažne autobiograficky motivovanej výpovede, ktorá „privoláva“ buď nostalgicky naladeného rozprávača na prahu staroby, reflektuje udalosť písania ako remesla, alebo alegoricky vypovedá o „skrytých“ obrazoch z autorovho mikrosveta (príbuzní, rodina, z nich predovšetkým manželka a dcéra).

Vo veľkom celku Slobodovho diela je tento výber piatou (okrem výberu Dni radosti) knižnou kompozíciou zostavenou z krátkych próz, pričom niektoré tituly boli bezprostredne (Honorár z Británie) a iné aj s viacročným časovým predstihom (Metodologická poviedka) uverejnené časopisecky. Napriek pomerne malému formátu pôvodného vydania a neveľkému textovému rozsahu Herečky v žánrovo diferencovanom priereze (tri rozprávkovo situované exemplá, jeden štylizovaný list, štyri lyricky frázované prepisy z denníka, štyri fabulačne a sujetovo zavŕšené poviedky-epifánie a tiež beletrizovaná synopsa divadelnej hry Armagedon na Grbe) prinášajú takmer všetky Slobodove typické témy z deväťdesiatych rokov, ktoré nájdeme v obidvoch autorových biografických románoch Krv a Jeseň a neskôr tiež v posmrtne vydanom texte Pamäti. Predovšetkým v sujetovo voľne komponovaných kolážach, ktoré pripomínajú pasáže prepísané z lyrického denníka, sa naplno uplatňuje a rozkrýva pisateľský rytmus zo záverečnej fázy autorovej tvorby. Jeho motivickými dominantami sú okrem regionálnej (Devínska Nová Ves, Devínska Kobyla) a biografickej ukotvenosti „prestupy“ do živlu snívania, spomínania, lietania, únikov, fiktívnych a reálnych ciest, a teda aj automatického prepisu surrealisticky nespútanej obraznosti. Spoločným menovateľom textov zo zbierky Herečky (vypovedajú o tom prózy Čierna farba radosti, Jášovské škovránky, Bezbolestné kompromisy) je priznaná a tematizovaná hranica sna a skutočnosti, smútku a radosti, hranica, ktorá vedie až na miesto, kde sa dojatie a súcit nevyhnutne miešajú s humorom a iróniou, pretože práve takto sa v každodennom živote autorovi „zjavuje“ realita.

Zbierka próz Herečky majstrovským spôsobom ilustruje a dokladá Slobodov zdanlivý tematický a estetický minimal art, ktorého zmyslom je legitimizovanie autorského videnia a rukopisu v súradniciach poetiky, ktorá si vždy vytvárala a presadzovala vlastné sémantické a kultúrne okolie.

Vydania

Herečky. Bratislava, 1995; 1997.

Literatúra

ČÚZY, L.: Nielen rozprávanie. In: Slovenské pohľady, roč. 112, 1996, č. 3, s. 153–156.

MORAVČÍK, Š.: Čierna farba písania. In: Slovenské pohľady, roč. 112, 1996, č. 11, s. 143–145.

PRUŠKOVÁ, Z.: Iné (a rôzne) farby radosti… In: RAK, roč. 1, 1996, č. 1, s. 51–53.

PRUŠKOVÁ, Z.: Rudolf Sloboda. Bratislava, 2001; Sloboda človeka priam bolel. (Diskusia o próze Herečky z 10. 4. 1996.) Prispeli: E. Čahojová, L. Čúzy, M. Hamada, M. Haugová, B. Hochel, I. Hochel, M. Jurčo, P. Karvaš, J. Marušiak, V. Mikula, M. Mikulová, I. Mojík, V. Petrík, H. Ponická, P. Vilikovský. In: Romboid, roč. 31, 1996, č. 8–10, s. 100–118.

Autorka hesla

Zora Prušková