PIESNE Z JAVORINY

SILAN, Janko (1914 – 1984)

básnická zbierka, 1943

Je jedným z vrcholov nábožensko–duchovnej poézie J. Silana. Básnik ju napísal ako protipól skoršej zbierky Slávme to spoločne (1941). Prvú zbierku pokladal za „oslavu smrti“ a druhú za „oslavu života“. Ide o duchovnú oslavu života prírody.

Básne-piesne tejto zbierky spieva duša očarená krásou vonkajšej i vnútornej skutočnosti. Prenikavou interpretáciou tohto bytostného očarenia sú slová karmelitánky E. Steinovej, ktorá hovorí: „Kto žije v hlbokej sústredenosti, vidí i malé veci vo veľkých súvislostiach. Čím sústredenejšie človek žije v najhlbšom vnútre svojej duše, tým silnejšie je jeho vyžarovanie, ktoré z neho vychádza a vťahuje iných do jeho času.“ Taká je totiž prostá, elementárna poézia Silanovej zbierky. „Dokonalá báseň je, podľa môjho názoru, ako dokonalá múdrosť a svätosť, jednoduchá a priezračne čistá,“ hovorí ešte raz Steinová tentoraz aj o Silanových básňach-piesňach. Tento duchovný vzťah poézie k prírode sa dáva do súvislosti s knihou Petra Lipperta Z Engandinu, s jeho „listami na potešenie“, ktoré vyjadrujú tiež duchovný vzťah k prírode. Silan ho vyjadril takmer programovo v hymnickej básni Nože dnes obzrime sa, prosím, späť, v ktorej vyslovuje lásku k živej i neživej prírode spôsobom typickým pre františkánsku básnickú spiritualitu. Príroda sa v nej transcenduje do zduchovnenej podoby, ale zachováva si pritom svoju senzuálnu hodnotu. Na základe nového ponímania subjektivity ľudského bytia vznikajú radostné piesne vyžarujúce básnickú ilumináciu, ktorá sa rodí z bolesti človeka: „Otváram srdce svoje dokorán: / vtekajte utrpenia sveta doň. / Sem, súženia a strasti zeme, sem, / je ešte málo, málo rán, /ja viacej unesiem / než hociktorý ždiarsky kôň.“ Vďaka tejto premene ľudského utrpenia na radosť sa Silanova báseň mení na duchovnú pieseň: „a to už nie je reč / s ozvenou zjazvenou, / reč drásavá a sklamaná, / ale spev anjelov, / od rána do rána / hosana.“

Tieto majestátne piesne svojou vertikalitou pripomínajú jednoduchosť gregoriánskeho chorálu. Subjekt Silanovej lyrickej básne prekonáva obmedzenú subjektívnosť a nadobúda podobu nadosobného subjektu, ktorý vzniká tak, že sa ľudská citovosť, pre Silana taká charakteristická, dostáva pod zvrchovanosť logosu a étosu, poznávajúceho a hodnotiaceho súdu. Takáto báseň sa pohybuje na hraniciach didaxe a morality, nikdy sa však do nej neprepadáva, pretože Silanova báseň je „lyrický prúd vyžarovaný jednak sentimentom a jednak ostrým duchovným zrením, nevtieravou a presvedčivou múdrosťou so silným prízvukom osobného zážitku…“ Napokon charakter tejto piesňovej tvorby vystihol aj sám Silan slovami, že „pravá poézia má vždy i etickú nosnosť. Tým viac lyrika. Všetko predsa spolu súvisí: krása a dobro a pravda.“ U Silana sa táto „etická nosnosť“ poézie ešte stupňuje na úroveň duchovnej piesne so zjavnou transcendentnou hodnotou. Preto v básňach vyslovujúcich temné stránky ľudskej existencie („bo zvôkol–vôkol tma včuľ tu je, / a tma je pustá, / úbohá / a tma nás odlučuje / od Boha“) nezotrváva pri tomto zistení, ale upozorňuje na potrebu svetla, ktorá sa človeku dostáva v tej inej vlasti, než je táto „prostred tiem“. Je to vlasť, ktorú nazýva „večnosť – to je jas, / to svetlo je a vrastá z Boha v nás“. Silanova báseň prerastá do duchovného spevu, ktorý neraz sleduje aj potreby liturgie.

Vrúcna vznešenosť lyrického preľnutia fragmentov životného sveta s kultivovanou kresťanskou ušľachtilosťou zaručuje Silanovým básňam aj v kontexte modernej duchovnej poézie osobité miesto.

Vydania

Piesne z Javoriny. Martin, 1943; Bratislava, 1996 (In: Súborné dielo 2. Kým nebudeme doma. Piesne z Javoriny. Piesne zo Ždiaru).

Literatúra

HAMADA, M.: Básnické iluminácie Janka Silana. In: Kultúrny život, roč. 27, 1993, č. 10, s. 11.

RUSNÁKOVÁ, Ľ.: Janko Silan. Personálna bibliografia. Poprad, 1994.

KÚTNIK, J.: Dve zbierky básní. In: Slovenský rozhlas, roč. 5, 1944, č. 10, s. 41– 42.

MEČIAR, S.: Janko Silan: Piesne z Javoriny. In: Slovenské pohľady, roč. 60, 1944, č. 2–3, s. 187–189.

PAŠTEKA, J.: Spevy duše. In: Janko Silan: Súborné dielo 2. Bratislava, 1996, s. 5–32.

STANKOVSKÝ, A.: Janko Silan: Piesne z Javoriny. In: Slovensko, roč. 5, 1944, č. 2, s. 41–42.

STEIN, E.: Myšlenky a dopisy. Praha, 1991.

Autor hesla

Milan Hamada