NESKUTOČNÉ MESTO
REISEL, Vladimír (1919 – 2007)
básnická zbierka, 1943
Jedna z čitateľsky obľúbených básnických kníh nadrealistickej poézie. Jej spätosť s tradičnou poetikou impresionistického básnictva je pomerne veľká. Sám autor pokladal Neskutočné mesto za dielo, ktoré sa vymyká zásadám surrealistického básnenia.
Ide o básnickú skladbu pásmového typu, pri jej zrode stála poézia Apollinairovho Pásma a pásmové skladby V. Nezvala. Neskutočné mesto má zjavnú epickú osnovu s pomerne určitým časopriestorovým situovaním do moderného veľkomesta v historickom čase mobilizácie roku 1938. Týmto mestom je predvojnová Praha, na čo upozorňujú názvy pražských ulíc a pod. Po nich a po iných priestoroch veľkomesta, po bulvároch, staniciach a mostoch sa pohybuje lyrický hrdina básne, ktorý si stále zachováva svoju totožnosť rovnako ako svet reálií, ktoré ho obklopujú. Blízkosť k empirickej skutočnosti približuje skladbu k Nezvalovi. Lyrický subjekt vedie v básni monológ demonštrujúci vyrozprávanie zážitkov z „neskutočného mesta“, ktorý má raz snovú a exaltovanú podobu a inokedy zasa podobu vecne a psychologicky pravdepodobnú. Rozprávanie, ktoré má charakter variácií na jednu tému – hľadania, stretania, nachádzania a strácania „ohnivej milenky“, má podobu intímnej spovede alebo vyznania podaného v monotónnom hovorovom tóne. Variačná otvorenosť témy je zvýraznená rámcujúcim a návratným refrénom v minulom čase: „A bola to predsa najstrašnejšia nostalgia / Chodiť dlho do noci po divých opustených miestach.“ Týmto refrénom sa otvárajú a uzatvárajú jednotlivé oddiely skladby, ktorých je sedemnásť, pričom v epilogickom osemnástom oddiele sa skladba končí významovo pozmeneným variantom refrénu.
Z hľadiska druhového zaradenia je Neskutočné mesto synkretickým dielom. Jeho základ je lyrický, o čom svedčí emocionálny spôsob podania, hodnotiaci charakter výpovedí, lyrické vzdychy a subjektizovaná reflexia. Epická zložka je daná dejovým rámcovaním rozprávania, uvádzaním dejových epizodických mikropríbehov (pouličná nehoda, neznáma pri hrobe) a pod. Dominantný je však lyrický princíp, pretože všetky uvedené prvky sa mu podriaďujú, všetky vstupujú do obsahu dominantného lyrického monológu.
Napriek veľkej rozbiehavosti pocitov a zážitkov je Neskutočné mesto monotematickou skladbou, pretože celý asociatívny prúd sa vždy vracia k svojmu pôvodcovi, ktorý podáva každému pochopiteľný zážitok mladého citlivého človeka na prahu života, „očarenie mestom, opojenie životom, čaro lásky, silu a naliehavosť túžby a smútok rozluky“.
Vďaka tomuto reálnemu substrátu vzniklo dielo, ktoré prenieslo určité hodnoty symbolisticko-impresionistického básnenia do nadrealistickej poézie. Neskutočným mestom vytvoril V. Reisel v slovenskom nadrealizme originálnu podobu novoromantickej lyriky, čím mu zabezpečil trvalé postavenie v kontexte modernej senzuálno-meditatívnej poézie.
Vydania
Neskutočné mesto. Bratislava, 1943; 1968 (In: Prvé smutné rozkoše); 1989 (In: Temné noci rozkoše).
Literatúra
BAKOŠ, M.: Básnická cesta nadrealistu Vladimíra Reisela. In: REISEL, V.: Prvé smutné rozkoše. Bratislava, 1968, s. 417–436.
FEDOR, M.: Slovenský nadrealizmus. Anotovaná bibliografia. Martin, 1968.
NKL (POVAŽAN, M.): Lyrická báseň Vladimíra Reisela. In: Národnie noviny, roč. 74, 5. 8. 1943, s. 4; Tiež In: Novými cestami. Bratislava, 1963, s. 208–213.
PIŠÚT, M.: Hodnoty a čas. Bratislava, 1978, s. 194–202.
PLUTKO, P.: Básnik Vladimír Reisel. Bratislava, 1989.
ŠISLER, P.: Reminiscence surrealizmu. (Doslov.) In: REISEL, V.: Neskutečné město. Praha, 1989, s. 75–85.
TOMČÍK, M.: Poézia na križovatke času. Bratislava, 1983, s. 109–122.
WINCZER, P.: Reiselovo Neskutočné mesto vo vzťahu k Apollinairovi, k surrealizmu a k Nezvalovi. In: Slovenská literatúra, roč. 19, 1972, č. 4, s. 366–374.
Autor hesla
Milan Hamada