SVETY

RÁZUS, Martin (1888 – 1937)

román, 1929

Prvá a zároveň nesmierne široko koncipovaná štvordielna románová kompozícia autora, ktorý sa dovtedy literárne prezentoval len v oblasti poézie, krátkej prózy a drámy.

Román zachytáva život na Slovensku počas prevratu v roku 1918 a v prvom desaťročí existencie novovzniknutého československého štátu. Novú skutočnosť Rázus zobrazuje nanajvýš realisticky cez osudy obyvateľov lesnianskej doliny na moravsko-slovenskom pomedzí. Miestami až popisný realizmus, ktorý je pre poetiku Svetov príznačný, vyplýva z predimenzovanej detailnosti zachytávania zvykoslovných obyčají ľudu, z faktu minimálnej literárnej prepracovanosti prostredia Moravského Lieskového a jeho okolia (kde Rázus ako evanjelický farár pôsobil v rokoch 1921 – 1930) a z momentu vytvárania prevažnej väčšiny postáv podľa prototypov.

Román je oslavou slovenského ľudu, predovšetkým sedliactva ako nositeľa skutočných životných hodnôt. Ľudový kolektív spätý s pôdou sa vo svojej jednoduchosti stáva protiváhou intelektuálnej roztrieštenosti a neplodného individualizmu moderného veku. Duchovné vodcovstvo masy na seba preberá postava kňaza Jána Svarínskeho, ktorý spolu s bývalým intelektuálom, teraz sedliakom Pavlom Beňom predstavuje dvojité reflektovanie Rázusovho vlastného postoja. Vďaka prepojeniu výrazného autobiografického momentu a akoby až utopickej fikcie je dvojpostava Svarínsky – Beňo konštrukciou reality a ideálu, ktoré sa miešali v samotnom autorovi.

Prvý diel románu sa začína na konci prvej svetovej vojny, v hektických dňoch prevratu. Nové časy sa začínajú výstrelmi na jarmoku, živelnou „odplatou utlačených“ v podobe rabovačiek židovských obchodov, návratmi vojakov z frontu a organizovaním Slovenskej gardy. Miestnou reakciou na Martinskú deklaráciu je zriadenie vlastnej obecnej vlády – národnej rady. V tomto čase sa Pod Orechovím udomácňuje aj bratranec miestneho farára Svarínskeho Pavel Beňo. Tento inteligent pôvodom z horniakov, univerzitne vzdelaný, rozhľadený pobytom vo veľkomestách západného sveta, sa rozhodol potlačiť svoju kultúrnu skúsenosť a vrátiť sa k prostote sedliackeho života. Tzv. sedliacky primitivizmus sa pre neho stáva vykúpením z ťaživých intelektuálnych tráum vzdelanca. Ľud ho prijme medzi seba a zvolí si ho za podrichtára. Spojenie s ľudom Beňo manifestuje aj v citovej oblasti, svadbou so sedliackym dievčaťom.

Udalosti z rokov 1919 – 1920 zachytáva druhý diel. Realita všedného dňa prináša vytriezvenie z nadšenia z národného oslobodenia. Do popredia sa dostávajú sociálne otázky. V kraji chýbajú pracovné príležitosti, ľudia odchádzajú na Moravu, do Čiech, do blízkej cudziny. Organizátori miestneho života, farár Svarínsky a Ičo Srdovan, ku ktorým sa pridá aj Pavel Beňo, chcú zlepšiť život v doline, plánujú industrializáciu, získavajú kontakty a podporu na ministerstvách a v parlamente v Bratislave i v Prahe. Národu však hrozí roztrieštenosť.

V treťom diele (udalosti z rokov 1921 – 1924) sa naplno prejavuje sklamanie z poprevratovej skutočnosti. Odchod za prácou, tentoraz už do ďalekého sveta, sa stáva bežnou realitou. Svarínsky, Srdovan a Beňo sa aktivizujú aj na poli žurnalistiky, vydávajú vlastné noviny, aby zlepšili informovanosť o biednom položení ľudu. Politika zasahuje i do života dedinčanov. Dochádza k rozporom a Svarínsky sa stáva terčom nevyberaných útokov, hanopisov a dokonca súdnych žalôb. Spor s Grbalovom ho oberá o sily. Aj Beňo spoznáva realitu spoločenského života novej vládnucej vrstvy, čo ho len utvrdzuje v správnosti vlastného rozhodnutia.

Štvrtý diel (roky 1924 – 1927) opisuje návštevu Svarínskeho na slovenskom plese v Bratislave, modernizáciu života na dedine, občasné návraty miestnych rodákov z Ameriky či z Francúzska. V popredí je však kandidatúra Svarínskeho do parlamentu. Voľby, ich príprava, priebeh a aj neúspešné zakončenie ukazujú, ako sa Svarínsky čoraz viac ponára do verejného politického diania. Pracuje pre národ, nie je však spokojný. Jedinou nádejou v rozháranom svete preňho ostáva zdravé jadro slovenského ľudu, nové pokolenia a predovšetkým návrat k životnej filozofii predkov.

Súčasťou zachytenia života dedinčanov sú početné folkloristické žánrové obrázky. Prepisy ľudových piesní, opisy krojov, detských hier, zaznamenávanie obradov (pytačky, svadba, krstiny, pohreb) sú v Rázusovom podaní dokladom bohatstva národnej kultúry. V umelej idylickej podobe ilustrujú rituálny život ľudového spoločenstva, ktoré je, aj vďaka svojmu konzervativizmu a odmietaniu cudzích vplyvov, základom skutočných životných hodnôt.

V ideovej rovine je Rázus proti politickému čechoslovakizmu. Zdôrazňuje národný princíp, v rámci ktorého má slovenský národ povinnosť sám rozhodovať o svojich záležitostiach. Kritizuje vládou realizovaný hospodársky a sociálny program a v kontexte literárneho diela predstavuje jednu z možných alternatív ďalšieho rozvoja, cestu mravného idealizmu. Idealizuje ľud, ale inteligencii jej nedostatky a omyly neodpúšťa.

Žánrovo možno Svety označiť za román sociálny, románovú kroniku či román – epopeju. Bez výraznejšieho skĺbenia sa v ňom uplatňujú dve hlavné línie: dokumentárna (sociologicko-folkloristická) a polemická (politicko–publicistická). Vnútorná rozdvojenosť realistickej faktografie a idealistickej sociálno-filozofickej koncepcie zanechala stopy aj na kompozícii diela. Textu chýba epická dynamika, jednotlivé časti sú viac alebo menej len epizódami. Veľké množstvo postáv, ako dôsledok snahy napísať román kolektívu, a s tým súvisiaca prevaha dialogických pasáží, veľa dejových vrstiev a reportážna popisnosť viedli k istej preťaženosti románovej koncepcie. Dôsledkom estetickej roztrieštenosti je umelecká nepresvedčivosť. V aktuálnej dobovej reakcii označil Andrej Mráz Rázusove Svety ako „dielo, ktoré vyrástlo z kŕčov našej súčasnosti“. Aj preto sa napriek obsahovej jednostrannosti a umeleckým nedostatkom román stretol s pomerne živým ohlasom kritiky.

Vydania

Svety. (V štyroch dieloch.) Bratislava – Praha, 1929; Praha – Bratislava, 1931; Martin, 1941; 1947.

Literatúra

KOCÁK, M.: Svety. In: Literárny archív 29/92, 30/93. Martin, 1994, s. 326–331.

Ľ. Š. (ŠKULTÉTYOVÁ, Ľ.): „Nové dielo Martina Rázusa…“ (Inc.). In: Živena, roč. 20, 1930, č. 1, s. 17.

MEČIAR, S.: Rázusove Svety (Autoštylizačné vrstvy Rázusových Svetov). In: Slovenské pohľady, roč. 60, 1944, č. 2–3, s. 154–170.

MRÁZ, A.: Dva romány Rázusove (Svety, Júlia). In: Slovenské pohľady, roč. 47, 1931, č. 5, s. 340–345.

MRÁZ, A.: Rázusov Pavel Beňo hľadá svoj svet. In: Elán, roč. 8, 1937, č. 1, s. 3–4.

NOGE, J.: Podoby realizmu v medzivojnovej próze. Bratislava, 1983.

RÁZUS, M.: Literárne pohnútky k dielam „Svety“ a „Júlia“. In: Elán, roč. 1, 1931, č. 5, s. 4.

Rja: „Obsiahle dielo Rázusovo…“ (Inc.). In: Slovenské pohľady, roč. 46, 1930, č. 1, s. 68.

ŠTEVČEK, J.: Charakter Rázusovej prózy. In: Slovenská literatúra, roč. 16, 1969, č. 2, s. 170–179.

Autorka hesla

Dana Kršáková (Hučková)