MAROŠKO (Príbehy detstva)

RÁZUS, Martin (1888 – 1937)

román, 1932

Vyšiel po autorových šiestich básnických zbierkach a troch prozaických knihách, z ktorých sa s porozumením kritiky a čitateľov stretli iba básne z prvej svetovej vojny a z obdobia vzniku prvej Československej republiky. V knihe sa Rázus vrátil do vlastného detstva, aby sebe pripamätal a čitateľom vysvetlil, čo formovalo jeho ideový a spisovateľský profil, názory i tvorbu.

Autobiografická próza Maroško nie je memoárovým vyrozprávaním zážitkov od najranejšieho detstva do skončenia ľudovej školy, hoci by sa tak mohlo napohľad zdať. Z vecného hľadiska ide o pomerne podrobný a autentický popis pomerov a okolností, v ktorých autor rástol: prvý syn chudobných rodičov spoznáva najprv najbližších príbuzných, susedov, ich deti, dedinu v blízkosti Liptovského Mikuláša v dennej práci i vo zvykoch, zapája sa do detských hier, zžíva sa so školou, zoznamuje sa s prejavmi vtedajšieho života, vníma sociálne rozdiely. Hoci sa mu bridí myšlienka, že by mal byť pánčaťom a neskôr pánom, ako dobrý žiak zhodou okolností dostáva štipendium na ďalšie štúdium.

Rázus však zámerne nepísal spomienky, ale premyslene komponoval zážitky svojho hrdinu Maroša Kozovie od prvých dotykov so svetom cez chlapčenskú pomstu richtárovi a jeho pomocníkom až po aktívnu účasť na voľbách a bitky s maďarónskymi meštiankarmi. Maroško vyrastá v krásnej prírode pri Váhu a pod horami z chlapčeka, ktorého mocnejší rovesníci neuznávajú, ubližujú mu – na suverénneho kapitána jánošíkovskej družiny, začínajúceho rozoznávať sociálne i národné rozdiely a nespravodlivosť medzi deťmi i dospelými, postupne sa vymykajúceho z detinských daností, vyvíjajúceho sa v osobnosť.

Na rozdiel od niektorých dovtedajších básní a próz sa Rázus šťastne vyhol pátosu, rétorickosti a didaktickosti, kŕčovitým výzvam, trýznivej analýze problémov a pocitov. Maroškove príbehy podáva mimoriadne poeticky. Čitateľ vníma teplo rázusovského domova, láskyplnosť a múdrosť mamky, vyrovnanú mlčanlivosť a spravodlivosť zrobeného otca a nenápadne si uvedomuje, čím žila slovenská dedina pred prvou svetovou vojnou, z akých zdrojov a inšpirácií vychádzal autor, čo ovplyvnilo a formovalo jeho charakter, čo ho v dospelosti nútilo angažovať sa tak zanietene za najzákladnejšie práva jednotlivca i národa. Rázus akoby chcel nevtieravým spôsobom upozorniť, že napriek neúspechom a neporozumeniu, s akým sa jeho verejné aktivity stretli, čerpal z čistých prameňov a jeho počínanie viedli čestné pohnútky.

Dnešný nepripravený čitateľ už nemusí chápať tieto autorove zámery. O to intenzívnejšie však môže naplno vnímať stále živú krásu Rázusovho rozprávania o kráse detstva, ktorá nevyplývala z hmotného blahobytu, ale z morálnej čistoty, z vlastností dobrých ľudí obklopujúcich malého hrdinu i z upokojujúceho majestátu okolitej prírody. Hoci Rázus nepísal Maroška ako knihu pre deti a mládež, práve pre spomenuté príčiny patrí táto jeho próza do zlatého fondu literatúry pre mladých čitateľov.

Uvedené skutočnosti (týkajúce sa v značnej miere aj pokračovania „dilógie“ – Maroško študuje, 1933) vystihli už kritici. Š. Krčméry: „Rázus z plnosti veku mužského a jeho tumultuóznosti (…) zahľadel sa do úslnia svojho detstva. A to je vždy očista. Cez mračná mravnej konfúzie predral sa slnečný lúč.“ Ján Poliak: Rázus „zámerne si zvolil formu objektivizovaného rozprávania, aby si uvoľnil priestor pre uplatnenie sujetotvornej fantázie a pre modelovanie literárneho hrdinu. Prísne úsporným a kompozične funkčným začleňovaním jednotlivých epizód do celkovej osnovy diela vyhol sa úskaliam kronikárskej opisnosti. Organizujúcim princípom tohto vnútorne zovretého pásmového útvaru je charakterový a ľudský rast hrdinu. Jedinečná harmónia žiarivého charakterového vzoru a jeho ľudskej príťažlivosti bola nevšedným umeleckým víťazstvom.“

Vydania

Maroško. Bratislava — Praha, 1932; 1935; Martin, 1940; 1943; 1946; 1947; 1948; Bratislava, 1956; 1964; 1967; 1972; 1982; Liptovský Mikuláš, 1994; Bratislava, 2002.

Literatúra

GÁFRIK, M.: Dielo skoro zabudnuté. In: Kultúrny život, roč. 12, 1957, č. 2, s. 3–4.

KRČMÉRY, Š.: Očista generácie? (Rázusova kniha Maroško.) In: Slovenské pohľady, roč. 48, 1932, č. 9, s. 558–559.

MUSILOVÁ, V.: Maroško. In: Naša škola, roč. 7, 1932, č. 9, s. 286.

POLIAK, J.: Martin Rázus redivivus. In: Slovenské pohľady, roč. 73, 1957, č. 3, s. 262–266.

R. J. (JARUŠEK, R.): Maroško. In: Slovenský učiteľ, roč. 13, 1932, č. 3, s. 165–166.

RÚFUS, M.: Kniha nášho detstva. In: Zlatý máj, roč. 1, 1957, č. 6, s. 177–180.

Š.: Maroško. In: Živena, roč. 22, 1932, č. 8, s. 244.

Autor hesla

Štefan Drug