TESTAMENT

PLÁVKA, Andrej (1907 – 1982)

básnická zbierka, 1972

A. Plávka po dlhom sebahľadaní medzivojnového básnického debutanta sa v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch profiloval ako tradicionalistický básnik rodného liptovského regiónu, prírody, prelomových historických udalostí (predovšetkým SNP) a s ideologickou jednoznačnosťou vítaných povojnových spoločenských zmien. Osobnejšia línia tvorby sa začala črtať v slede zbierok zo šesťdesiatych rokov s príznačnými názvami Zrelosť (1963), Korene (1965) a Zbohom, lásky moje (1967). „Pozdné verše“ Testamentu v znamení životnej „jesene“ predstavujú na tomto pozadí životnú a básnickú bilanciu.

Pripomienkou autorovho tradičného žánrového repertoáru je tu memoriálna a vlastenecky miestopisná lyrika (Kováčová, Nitra) alebo emfatická apostrofa domoviny, podložená Kuzmányho hymnickou piesňou Kto za pravdu horí… (Príhovor k vlasti). Šťastným stretnutím Plávkovho predstavového sveta s maliarovou ikonografiou je empatický nekrológ za M. Benkom (Kosec). Lyrický miestopis detstva a mladosti (Bobrovecká, Lúčanskou dolinou, Poistka) invenčne spája rozplývavú nostalgiu starnutia s konkrétnosťou miestnych názvov a prírodných scenérií, drobné spomienky, dotované vysokými poetizmami alebo írečitou povoznícko-remeselníckou lexikou, s ostrými prestrihmi do civilizačnej súčasnosti – „popri mojom voze jarmočnom / prebehne mercedeska / so značkou Neederland“. Dávnominulý svet rodiny a domova je v Testamente dojímavo prítomný cez citát-rodičovskú repliku „Ondriško, zahas lampu, / už je noc / a všetci poriadni ľudia / už spia“, cez smútok, že „už mi nik nevraví / Ondriško…“, lebo „mŕtvi sú všetci poriadni“ (Bdenie), alebo je prítomný cez snový dialóg s mŕtvym bratom (Odkaz). Poézia životnej súvahy a priamej reflexie buď vyúsťuje do obodrujúco vzdorného gesta (Odvaha, Ešte nie, Neľutujem), alebo sa mení na pripamätúvanie si minulosti a preberanie sa v jej relikviách (Nad starým listom, Tváre). Preľnutie jesennej prírodnej scenérie s lyrickou situáciou životnej „jesene“ prináša stíšenie a zmierenie zoči-voči ľudskej konečnosti a katarzne vyčíruje Plávkov lyrický sentiment (Babie leto hore, Prázdne hniezda). Tri záverečné rozsiahlejšie texty Testamentu majú vniesť aj do básnickej a životnej bilancie autorov charakteristický extrovertný záujem o svet mimo neho. Tak básnikova bratislavská záhradka stáva sa na spôsob „mušle“ rezonančným médiom šíreho sveta s jeho exotickými diaľkami i utopicky vnímanými možnosťami (Mušľa). Bodro intonovaná biografická narácia s tradičnými opornými bodmi v autorovom narodení, tvorivej a erotickej iniciácii sa náhle lomí do rozprávkovo-baladickej témy troch bratov a smútku „prostredného“, čo ich prežil (Životopis). Titulná a zároveň záverečná báseň zbierky ešte raz prepisuje celú jej motiviku, pričom anticipovanú situáciu odchodu, testamentárneho sumovania životnej skúsenosti, finálneho stíšenia a zmierenia tak trochu utopicky presúva na prah nového tisícročia, v čase vzniku básne predsa len magicky vzdialeného.

Poetiku A. Plávku spoluutváral folklorizovaný regionalizmus, t. j. jazykovo obohacujúca námetová spätosť s rodným krajom, jeho reáliami a prírodou, ďalej priama expresívnosť romantickej poézie, opisná šírka parnasizmu, ako aj rétorika ideologicky a spoločensky účelovej povojnovej socialistickej poézie. Štylizovaná spoločenská a osobná biografia, angažovanosť a citovosť akoby viedli autora k priamemu gestu voči skutočnosti, k bezprostrednému „príhovorovému“ kontaktu s adresátom. Ustálený, takmer frazeologizovaný svet Plávkovej poézie v Testamente nadobúda presvedčivejšie životné podložie; dôverne známe javy, obrazy a slová majú zjasnenú platnosť: „Ďaleko dovidíš, / keď je už po Michale… / Ďaleko dovidíš, / až na krajíček hrobu“ (Babie leto hore). Osvedčenú deklamačnosť v časti básní vystriedala stíšená hovorovosť významovo transparentného krátkeho voľného verša. Na takomto pozadí aj tradičné viazané štvorveršia sa stávajú rytmicko-tvarovým zvládaním citových pohnutí a ich ustálených lyrických formúl. V Testamente A. Plávka ťaží poéziu aj z akoby obnažených životných faktov, momentov, dialogických replík, ba aj z intertextuálnej polemiky – popri „bdení“ nad knihou, s mŕtvymi a pri tvorbe je to ďalej pomyselný dialóg s dávno mŕtvym bratom o platnosti ním vybraného epitafu – známych veršov F. Halasa: „Zezdola k růžím přivoníš, / až budeš smrt svou žít…“ Ponad kompozičný a problémový oblúk Testamentu viaceré jeho básne predstavujú hutné synekdochy Plávkovho sveta a poézie vôbec – Bdenie, Babie leto hore, Prázdne hniezda.

Testament vznikal v situácii, keď autor ako niekdajší laureát poézie päťdesiatych rokov, vytisnutý premenami šesťdesiatych rokov z jej domnelého oficiálneho centra, sebazáchovne pocítil potrebu ľudsky a umelecky sústredenejšie predložiť svoju predstavu poézie a života. Oficiálna kritika sedemdesiatych rokov však Testament paradoxne vyzdvihovala ako ukážku kontinuity socialistickej poézie a jej autorských osobností práve ponad ideologicky problematizované šesťdesiate roky. Vecným pozadím a paralelou Testamentu je prvá časť čitateľsky úspešných Plávkových pamätí Smädný milenec (1971), kde autor na spôsob „výchovného románu“ podáva svoje detstvo, mladosť, ľudské a umelecké dozrievanie. Do okruhu Testamentu patria aj viaceré texty zbierky Neumrel na koni (1974), venovanej v štýle sedemdesiatych rokov výročiu SNP, a dopovedanie Testamentu – Post scriptum (1977).

Testament A. Plávku patrí v širokom zmysle, ponad rozdiely v umeleckých gestách a životných postojoch či osudoch, do sledu básnických kníh, ktorými od šesťdesiatych rokov starší autori viacerých generácií nielen dotvárali obraz svojho života a diela, ale zároveň prinášali aj poéziu živej skúsenosti a umeleckej presvedčivosti alebo až prekvapivosti (V. Beniak, L. Novomeský, J. Kostra, P. Horov, J. Silan a ďalší).

Vydania

Testament. Bratislava, 1972; 1976; 1981 (In: Pozdné verše); 1984 (In: Testament a iné).

Literatúra

Andrej Plávka 1907 – 1977. Zborník na 70. narodeniny národného umelca Andreja Plávku. Martin, 1977.

Andrej Plávka. Personálna bibliografia. Martin, 1983.

BAGIN, A.: Literatúra v premenách času. Bratislava, 1978, s. 112–131, s. 144–145.

ROSENBAUM, K.: Andrej Plávka „Testament“. In: Slovenské pohľady, roč. 89, 1973, č. 2, s. 136–138.

ŠMATLÁK, S.: Súčasnosť a literatúra. Bratislava, 1975, s. 137–138.

ŠMATLÁK, S.: Andrej Plávka, čiže o vitalite tvorby. In: V siločiarach básne. Bratislava, 1983, s. 33–39.

ŠTEVČEK, J.: Skice. Bratislava, 1977, s. 180–182.

WINCZER, P.: Poézia A. Plávku, J. Kostru a P. Horova v sedemdesiatych rokoch. In: Hodnoty desaťročia. Bratislava, 1989, s. 65–90, 113–116.

Autor hesla

Fedor Matejov