SAD ZIMNÝCH VTÁKOV

PETERAJ, Kamil (1945)

básnická zbierka, 1965

Knižný debut natoľko explicitne vychádza z konkretistickej (Stachovej) poetiky, že dobová kritika označila Peteraja za autora „bez štipky vôle odporovať tesným predchodcom“, „s neodvahou pochybovať o smere, akým sa uberajú imponujúci inšpirátori“ (P. Števček).

Časopisecky sa Peteraj predstavil v roku 1964 v Kultúrnom živote č. 6 – 7 úryvkami z cyklu Elégie s podtitulom Návraty k Daniele. V značne prepracovanej podobe a bez podtitulu zaradil tento cyklus do zbierky. Porovnanie Elégií z Kultúrneho života a Sadu zimných vtákov ukazuje, ako dôsledne a systematicky autor prepracováva najmä formálnu stránku svojich básní podľa „vzoru Stacha“ (tropologická minucióznosť, „trpný“ jazyk, spôsob vytvárania metafor, metonymická modelácia) a ako sa v tematickej rovine snaží zatlačiť do úzadia ľúbostné a erotické motívy na úkor väčšej (abstraktnej) reflexívnosti básní. Peterajova poézia je prírodnou lyrikou s ľahkým presahom k reflexii ľúbostného citu, v ktorej je vizuálne vnímanie prírody motivované, sprostredkované a stotožňované s vnútornou sebareflexiou, pričom bazálnymi pocitmi sú melanchólia a smútok, vyjadrené prostredníctvom obrazov jesennej a zimnej prírody. Sad zimných vtákov je zbierka „implicitného pomedzia“ – vyjadruje nostalgiu plynúcu zo straty detstva a obáv z dospelosti, je odrazom mentálneho a emocionálneho vákua, do ktorého sa lyrický subjekt dostal v obave z vykročenia do novej etapy svojho života.

Markantným rozdielom oproti Stachovmu konkretizmu je v zbierke kvalita senzualizmu, ktorý znamená prevažne zmyslové vnímanie sveta (prírody), a až sekundárne, najmä v druhej polovici zbierky, odhaľuje prvotne potláčaný eros. Subjekty svojej poézie autor striktne vymedzuje a priraďuje im jednoznačné funkcie: jesenná a zimná príroda sú nositeľom nálad lyrického subjektu (resp. autora). Vo vytváraní obrazov z prírodných prvkov prejavuje autor veľkú invenciu, schopnosť miniaturizácie, minucióznosti, ktoré vedú až k preexponovanosti senzuálneho, najmä vizuálneho vnímania sveta. Najčastejšie používaným slovom je slovo strom, ku ktorému sa viažu ďalšie slová toho istého radu, ktoré sú s ním v príbuzenskom vzťahu (orech, vŕba, topoľ, lipa, haluz, koruna, koreň atď.). Motív stromu plní zároveň jednu z najvýznamnejších funkcií pri estetickej realizácii básnikovho videnia a imaginácie.

Hoci je tematická a motivická základňa zbierky jednoznačná, problematické je jej „obsahové“ vyznenie. Autor iba využíva určité básnické prostriedky a postupy na fixáciu výsledkov analytického, ale náhodného a indiferentného pozorovania svojich zmyslov. Patina konkretistickej poetiky je v zbierke natoľko výrazná, že Peterajovi v debute neumožnila komunikovať iné ako impresionistické nálady, sprostredkované matricou prírodných obrazov. Estetický zážitok zo zbierky sa tak obmedzuje na vizuálny zážitok z minucióznej metafory.

Vydania

Sad zimných vtákov. Bratislava, 1965.

Literatúra

GREGOREC, J.: Poézia v prúdení času. Bratislava, 1980, s. 200–203.

PLUTKO, P.: Problémy s hodnotou. In: Slovenské pohľady, roč. 84, 1968, č. 12, s. 64–67.

ŠTEVČEK, P.: Jedenásť do tucta. In: Mladá tvorba, roč. 11, 1966, č. 3, s. 50–52.

ŠTRASSER, J.: Poézia utajenej bolesti. In: Slovenské pohľady, roč. 81, 1965, č. 12, s. 123–125.

Autorka hesla

Jana Pácalová (Piroščáková)