STAMODTIAĽ A INÉ

NOVOMESKÝ, Ladislav (1904 – 1976)

básnická zbierka, 1964

Patrí medzi básnické knihy, ktoré básnik, publicista, esejista a politik Laco Novomeský uverejnil v prvej polovici šesťdesiatych rokov po svojej občianskej a politickej rehabilitácii. Po pätnásťročnej, vonkajšími okolnosťami vynútenej básnickej odmlke, niekoľkoročnom väzení (obvinenie z buržoázneho nacionalizmu, 1951 – 1955) a existenčnom odsune do úzadia (keď po prepustení pracoval v Památníku národního písemnictví v Prahe ako knihovník, 1956 – 1962) sa opäť prihlásil knihami Vila Tereza a Do mesta 30 min. (obe 1963).

Zbierka Stamodtiaľ a iné obsahuje básne napísané počas pobytu vo väzení v päťdesiatych rokoch, s doplnkom nových veršov. Na rozdiel od oboch predchádzajúcich rozsiahlych básnických skladieb znamenala autorov návrat k čistým lyrickým tvarom, s dôrazom na výpoveď o človeku, „ktorý bol sotený do slepej uličky ľudskej a dejinnej bezvýchodiskovosti“ (S. Šmatlák). Ťažiskom sú básne, ktoré sú psychologickými analýzami človeka konfrontovaného a existenčne ohrozeného nepriazňou doby. Sú to sondy do psychiky, odhaľujúce vnútorný stav človeka, intenzívne hľadajúceho vnútorný pokoj a vyrovnanosť v situácii straty osobnej slobody („Jak iní vinovatí, jak iní bez viny“, Motív 1950), keď je nútený reflektovať protirečenia nadosobného ideálu a vlastného svedomia (Motív 1950, Celkom určitý marcový deň 1953, Triumf, Je taká múdrosť). Uzavretý priestor väzenia („po stenu päť krokov, / päť krokov od steny“, Motív 1950, resp. „Svet zmizol. Primkli mi ho tamtie tvrdé dvere“, Už?) je časopriestorom prázdnoty: „Hodiny, týždne, mesiace a stena: / oceán bezoobzorný“ (Podvečer). Básnik v ňom zažíva intenzívny pocit clivoty a smútku za svetom, za životom, preto akt prepustenia vníma ako „triumf sebaoživenia“ (Triumf). Napriek vedomiu „života zbabraného“ (Pohreb Hany Gregorovej) si zachováva vedomie vlastnej hodnoty („Byť v sebe sebou, sám“, Triumf) a rovnako i vieru v ideály, ktoré kedysi prijal za svoje. Tiež nestráca zmysel a cit pre drobné detaily života, pre ich zachytenie a básnické vyjadrenie, aj s priznaním osobného emocionálneho rozmeru („tesno a clivo je mi“, Podvečer). Citlivosť voči drobnostiam každodennej reality má pritom aj podobu parodovania príbehovosti (A. Bagin), keď napohľad bezvýznamná vec – pád jablka zo stromu – je s nadhľadom podaná ako udalosť najvyššieho rangu (Podvečerná nálada).

V zbierke Stamodtiaľ a iné ostal Novomeský verný svojej poetike, založenej na zvnútornenom zážitku, na obraznom vyjadrení „radosti a bolesti ľudí, človeka“, čo bolo jeho básnickým programom už od prvotín. Vracia sa k asociatívnej uvoľnenosti, využíva eufonické básnické figúry („trúfalo úfať novú úfnosť húfovania“, Triumf, „Jar jarou v letné letá leť!“, Súvislosť), prepája lyrické s epickým, prítomný je akcent na vizuálnosť (aj v spojení s literárno-výtvarnou alúziou; Ktorýsi Don Quijote Cypriána Majerníka) a tvarovosť. Prehĺbením psychologizmu zbierka otvárala nové možnosti poézie šesťdesiatych rokov (A. Bagin).

Vydania

Stamodtiaľ a iné. Bratislava, 1964; 1969; 1984 (In: Dielo 2).

Literatúra

BAGIN, A.: Literatúra v premenách času. Bratislava, 1978, s. 51-80.

BOKNÍKOVÁ-TÓTHOVÁ, A.: Novomeského filozofia tvaru. In: Štyridsiate roky 20. storočia v slovenskej literatúre. Bratislava, 2006, s. 59-72.

ŠMATLÁK, S.: Básnik Laco Novomeský. Bratislava, 1967.

V tenkej koži básnika. Bratislava, 2005.

Autorka hesla

Dana Kršáková (Hučková)