PSIE DNI

MITANA, Dušan (1946 – 2019)

zbierka poviedok, 1970

Svojím knižným debutom sa Mitana zaradil do prozaickej generácie ’56 a zároveň uzatvoril líniu experimentátorsky objavnej prózy druhej polovice šesťdesiatych rokov. Jeho zbierka je výrazom existenciálnych nálad generácie, ktorá dozrela na začiatku sedemdesiatych rokov, pričom poviedky svojím myšlienkovým i estetickým zacielením korešpondujú s literárnou atmosférou šesťdesiatych rokov.

Zbierka Psie dni obsahuje desať próz, ktoré sú v ideovej rovine poplatné dobovo aktuálnym tendenciám existencialistickej filozofie. Autor sa v nich inšpiroval sujetovými a rozprávačskými postupmi latinskoamerickej prózy a angloamerickými žánrovými formami (žáner mysterióznej poviedky). Znalosť experimentálnych postupov je badateľná najmä v konštruovaní nespoľahlivého rozprávača, v tematizovaní iluzívneho charakteru fikcie a v používaní intertextuálnych a metatextových odkazov.

Mitana uviedol do slovenskej literatúry typ poviedky prezentujúcej tvorivosť ako spontánne rozprávačstvo príbehov vyvolávajúcich dojem autentickosti, ktorý sa však popiera narúšaním konvencie výstavby epického textu. Tým Mitanove poviedky nadväzujú na Tatarkovu ideu literárneho textu ako prejavu tvorivého ľudského ducha (Z. Prušková) a dokladujú samoexistenciu literárno-estetickej formy.

Hoci do Mitanových poviedok prešlo mnoho z atmosféry predchádzajúceho desaťročia (iracionalita, čierny humor, pocit absurdity, strata hodnotového ukotvenia), na rozdiel od iných dobových autorov Mitana vo svojich textoch nerezignoval na príbeh. Práve naopak: do slovenskej literatúry prinavrátil epický konflikt, ktorý nerozkladajú reflexie, odbočky a lyrické nálady, čím jeho poviedky tvoria protipól dobovo aktuálnej reflexívnej či lyrickej prózy.

Prítomnosť príbehu a konfliktu slúži na vykreslenie existenciálnej skúsenosti hrdinu – mladého človeka vstupujúceho do života a kritizujúceho súčasný stav konvenčných spoločenských vzťahov, čo často ústi do pocitov životnej frustrácie. Protagonistami poviedok sú ľudia mierne asociálni, nespokojní, nezaraditeľní, konfliktní, neustále prežívajúci svoje „psie dni“, ktorých by bolo možné vnímať aj ako jednu osobu prestupujúcu z jednej poviedky do druhej (a na malé výnimky v tomto priestore aj starnúcu). Väčšinu poviedok spája autorský subjekt vystupujúci v úlohe tvorcu textov, ktorého autobiografickosť však ruší tematizovaný charakter fiktívnosti či iluzívnosti textov.

Napriek odkazu na každodennú, všednú skúsenosť s podložím v reálnych a bežných životných situáciách (túžba schladiť sa pivom za horúceho letného popoludnia, cesta električkou, kúpanie sa v rieke) vstupuje do príbehov niečo, čo sa vymyká empiricko-racionálnej kontrole (milovanie v električke, asistovanie samovrahovi, odpovede na neodoslané listy). Konanie postáv je poháňané nejasnými, iracionálnymi motívmi, pretože v texte chýbajú potrebné príčinno-dôsledkové činitele. Vyhrocovanie všedných situácií do absurdných dôsledkov predpokladá dosiahnutie efektu reality, aby sa ten mohol následne prekódovať, a tak demaskovať ako iluzívny (T. Horváth).

Vstup iracionálneho motívu mení realistický príbeh na poviedku s tajomstvom, pričom tajomstvo tu nevystupuje ako východisko príbehu, ktoré sa – ako v detektívke – objasní, ale ako prostriedok vytvárania napätia či ako jeho pointa. Žáner uvedený Mitanom do slovenskej prózy je blízky detektívke, ale vstupom ďalej neskúmaného iracionálneho momentu sa realistická poviedka posúva do žánru mysterióznej poviedky.

Prelínanie racionálneho s iracionálnym odkazuje na dobovo príznačné videnie reality v jej nejednoznačnosti a ťažkej uchopiteľnosti, pričom práve takéto videnie sa javí ako vzrušujúce a hodné epického spracovania.

Mitanove poviedky sa vyznačujú významovou mnohoznačnosťou, ktorá spočíva v alternatívnych možnostiach interpretácie. Možnosť vyvodiť zo sujetu niekoľko aj navzájom sa vylučujúcich fabúl, tajomstvo a nevysvetlené vzťahy medzi motívmi otvárajú možnosti čitateľského dotvárania autorského príbehu. Čitateľskú príťažlivosť spôsobuje i autorovo odvolávanie sa na populárne žánre (poviedka s tajomstvom, detektívka, kriminálka, mysteriózna poviedka) a ich následný posun vzhľadom na čitateľské očakávania.

Mitanov otvorený nezáujem o písanie literatúry podľa očakávanej ideologickej normy sa v čase vydania debutu stal zdrojom ostrej kritiky zo strany D. Okáliho, ktorý z normalizačných pozícií marxizmu knihu podrobil zdrvujúcej kritike. Autorovi vyčítal snahu o špecifický variant absurdnej prózy, argumentujúc, že pesimistický pohľad v mene poetiky škaredého ignoruje pozitívne stránky nášho života.

Napriek tejto ostrej kritike patrí Mitanov debut k najlepším výkonom tzv. druhej vlny autorov Mladej tvorby.

Vydania

Psie dni. Bratislava, 1970; Levice, 2001.

Literatúra

HORVÁTH, T.: Dušan Mitana. Bratislava, 2000.

PRUŠKOVÁ, Z.: Keď si tak spomeniem na šesťdesiate roky… Bratislava, 1996, s. 81-96.

ŠÚTOVEC, M.: Rekapitulácia nekapitulácie. Bratislava, 1990, s. 92-96.

TRÁVNÍČEK, J.: Příběh je mrtev? Schizmata a dilemata moderní prózy. Brno, 2003, s. 240-242.

ZAJAC, P.: Pokus o čítanie prózy. In: Slovenské pohľady, roč. 86, 1970, č. 12, s. 135-138.

Autorka hesla

Miriam Suchánková