HERBARIUM

KRČMÉRY, Štefan (1892 – 1955)

básnická zbierka, 1929

Kniha zahŕňa básne z autorovho preddebutového obdobia (1911 – 1920) s dodatkom niekoľkých nových textov (1921 – 1924). S herbárom, zbierkou sušených listov, spája knihu mozaikovitý výber zo skoršej tvorby, ktorá sa tematicky nedala včleniť do spoločensky a aktualizačne ladeného debutu Keď sa sloboda rodila (1920).

Zbierka je poznačená pokračujúcou poetikou moderny a začiatkom neskorších avantgárd, pričom konzervatívne s dobovo progresívnym sa prelína aj v motivicko-obsahovom rozmere diela. Pre zbierku sú príznačné početné romantizujúce prvky. Výpovedná poloha, subjektívna konfrontácia s vonkajším prostredím a vlastná vnútorná rozpornosť evokuje základný romantický spor, ktorý sa ďalej posilňuje štylizovaním sa do úlohy outsidera, neschopného začleniť sa do spoločenského celku. Výstižným príkladom je postava „smutného pustovníka“, ktorému úsmev vie vyvolať len zotrvanie v prírode, mimo ľudí: „Už je dobre, líca sa mi týka / vetva brezy, nežne hladí čelo, / bor ovieva svojho pustovníka.“ Priblíženie k ľuďom vedie k sklamaniu; jediná pozícia, ktorú dokáže subjekt získať, je okraj spoločenstva: „u dverí stojím, z kola vylúčený, / závisťou zbĺklo obledlé mi líce…“

Romantická poézia prirodzene rezonovala v Krčméryho ranej tvorbe, sympatická mu bola svojím rojčivým smútkom, obžalobou okolia za neprijateľné okolnosti, čo zo subjektu robia „hriešnika, ktorý nezavinil / a predsa odpyká“. V tomto smútku nachádza blízkosť so svojím skorým bilancovaním so smrťou, nazývajúc ju „mors regina“, kráľovná smrť, voči ktorej je človek „iba poddaný / poddaný“. S romantizmom možno spojiť aj Krčméryho patriotizmus, vysoké ocenenie domova a dedinského prostredia, v ktorom vidí, na rozdiel od mesta, životaschopnosť a prírodnú silu.

Popri dominantnej skepse a pesimistickom fatalizme sa východiskom časti básní stáva vitalita prezrádzajúca radosť zo života. Jej zdrojom býva krásny sen, spomienka, príjemná udalosť, ale v závere aj programovo sformulovaná pozitívna výpoveď (báseň Nech iní…). Zbierka disponuje emotívnosťou, autor sa jej prostredníctvom usiluje vyrovnávať s návalmi pocitov, transformujúc ich do básnických foriem. Krčméry využíva citovosť a inštinkt nielen ako básnik, ale aj pri vedeckej analýze v pozícii literárneho vedca a kritika. Erudícia teoretika umenia sa prejavuje najmä v dokonalom zvládnutí poetického kánonu, v poznaní jeho šírky a výbere tej poetiky, ktorá Krčmérymu pre danú tému vyhovuje (balada, pieseň, uvoľnený rýmovaný verš).

Herbarium vychádza z poetiky moderny; sylabotonické veršové podložie dopĺňa viac či menej pravidelným rýmom a dynamiku získava zo striedania nerovnako dlhých veršov a obmenami ich jambických začiatkov. So slovenskou romantickou poéziou spája Krčméryho využívanie piesňových prvkov, najmä opakovacích figúr a refrénov, resp. polrefrénov. Vážená pozícia v rámci pomodernistickej generácie (E. B. Lukáč, J. Smrek, V. Beniak, M. Haľamová a i.) spôsobila, že sa s Krčméryho poéziou konfrontoval celý generačný rad autorov.

Vydania

Herbarium. Martin, 1929; Bratislava, 1953 (In: Výber z diela 1); 1982 (In: Výber 1).

Literatúra

BREZINA, J.: Básnický profil Štefana Krčméryho. In: Slovenská literatúra, roč. 9, 1962, č. 1, s. 3-18.

CHORVÁTH, M.: Poézia Štefana Krčméryho. In: Slovenské pohľady, roč. 71, 1955, č. 3, s. 246-257.

CHORVÁTH, M.: Cestami literatúry 1. Bratislava, 1960, s. 225.

KOCHOL, V.: Krčméryho verš. In: Verš a preklad verša. Bratislava, 1997, s. 51-71.

KRŠÁKOVÁ, D.: Štefan Krčméry – básnik. In: Slovenská literatúra, roč. 50, 2003, č. 4, s. 280-286.

MAŤOVČÍK, A.: Básnické a prozaické prvotiny Štefana Krčméryho. In: Slovenská literatúra, roč. 26, 1979, č. 6, s. 565-579.

PETRÍK, V.: Krčméryho tvorba v mladosti. In: Slovenská literatúra, roč. 6, 1959, č. 2, s. 129-148.

VANOVIČ, J.: Niekoľko obzretí za Štefanom Krčmérym. In: Romboid, roč. 24, 1989, č. 2, s. 53-55.

Autor hesla

Ján Gavura