ZEM POD NOHAMI

KOVÁČ, Mikuláš (1934 – 1992)

básnická zbierka, 1960

M. Kováč časopisecky debutoval v roku 1957 v Mladej tvorbe. Na programovom nástupe mladej poézie sa však v dôsledku životných okolností (dlhodobá choroba, neprítomnosť v bratislavskom literárnom centre) osobne nepodieľal. Rukopis debutu Zem pod nohami, ocenený v súťaži Slovenského literárneho fondu v roku 1959, bol preto prekvapením. Prvá zbierka M. Kováča patrí do sledu iniciatívnych debutov konca päťdesiatych a prvej polovice šesťdesiatych rokov, otvoreného Dotykmi M. Válka roku 1959 a pokračujúceho ďalej debutmi Ľ. Feldeka, J. Stachu, J. Mihalkoviča a J. Ondruša. Polemické prijatie Kováčovho debutu stalo sa východiskom pre diskusiu o aktuálnej situácii mladej poézie – diskusia prebiehala v Mladej tvorbe počas celého roku 1961.

Zbierka sa člení na tri časti: kým prvé dve sa skladajú z dvoch desiatok básní, tretiu vypĺňa rozsiahlejšia skladba Moje mesto. Poézia debutu M. Kováča osciluje medzi synekdochicky podávanými dejinami v podobe brutálnej vojnovej minulosti a civilnou každodennosťou s jej predstavami o skromnom ľudskom šťastí. Raz je to kontrast medzi „bledou stenou“, pred ktorou popravili človeka, a „stenou“ ako synonymom „bledosti“ z banálnych konverzačných zvratov a situácií (Stena); inokedy zasa kontrast medzi prírodnou idylou májovej lúky, vojnovou popravou, čo sa na nej odohrala, a večernou kasárenskou idylou popravnej čaty s nemecky charakteristickou záľubou vo vážnej hudbe a speve (Ružová záhrada). Kontrast vyúsťuje do morálne apelatívneho paradoxu. Básnicky reportovaná návšteva osvienčimského múzea sa mení na katalóg asamblovaných odcudzených vecí, na katalóg mien a adries – ale už bez živých ľudí; skľučujúci synekdochický výpočet prechádza do monumentálne vyznievajúceho oslovenia živých mŕtvymi – ich žiaľ a bolesť dopadajú na živých ako dejinná vina a zodpovednosť (Oswiencim 1958 – ako kantátu zhudobnil I. Zeljenka). Umenotvorné napätie medzi faktickým dianím a jeho významovou paradoxnosťou vyhmatáva M. Kováč aj mimo masívneho kontrastu vojny a súčasnosti – ťarcha, akou fakticky dopadá rakva v situácii pohrebu na „ramená“ nosičov, koncentruje sa významovo v „srdci“ matky, čo v sebe nesie ako anonymná pieta celý synov život (Pohreb). Harmonizačný kontrapunkt voči tejto strohej, významovo intenzívnej poézii hraničných situácií a morálnych paradoxov predstavuje motivicky a obrazovo extenzívnejšie zachytávanie súdobej každodennosti v jej žánrových výjavoch, situáciách, typických detských a dospelých figúrach; je to básnická emancipácia všedného dňa a predstavy šťastia spod priameho ideologického diktátu alebo kontroly. Dokonca aj ódická apostrofa „veľkosti človeka“ v znamení dobového sociálno-kozmického utopizmu sa u M. Kováča po počiatočnom vzmachu vracia do intímneho priestoru rodiny a bytu; básnik ako tichý, žičlivý svedok ľudského šťastia nechce ho príznačne rušiť ani svojím písaním (Polnočná báseň). Sled žánrových obrázkov (Jarná báseň, Mestské deti, Chlapci za mestom) uzatvára urbánna podoba civilistickej idyly – V sobotu večer. Záverečnú skladbu Moje mesto rámcuje a nesie rozprávačsko-lyrická situácia apollinairovského „chodca“ mestom; báseň aktualizuje žáner „pásma“, kanonizovaný českým poetizmom, adaptovaný však od polovice päťdesiatych rokov ako vhodné médium na pripomenutie tragiky minulosti, predvedenie „všedného dňa“ i možností súčasnosti a prípadne aj utopických projekcií budúcnosti. Anaforicky vystužovaný kaleidoskop neveľkého provinčného mesta (prototyp – Banská Bystrica štyridsiatych a päťdesiatych rokov) prechádza do rozprávačových reminiscencií na ťaživé roky vojny v tomto meste, na otcovu ilegálnu angažovanosť – najbližším zostali po ňom stigmatizujúco len „šľapaje v asfalte“, kam omylom stúpil po svojom zatknutí… To je Kováčovo prepojenie minulosti a prítomnosti, jeho individuálna urbánna verzia dobového motívu mladej poézie konca päťdesiatych a začiatku šesťdesiatych rokov – „zeme pod nohami“ (M. Válek, J. Stacho).

Poetika Kováčovho debutu predstavuje autorov originálny výkon na pozadí politicky angažovanej a inštrumentalizovanej schematickej poézie päťdesiatych rokov, etického personalizmu a moderného tradicionalizmu M. Rúfusa, Válkovej cesty od postsymbolistickej náladovosti a magicko-realisticky kontúrovaných výjavov všednosti, túžby, lásky, partnerstva k civilistickej polytematickosti, ako aj generačného nástupu J. Stachu, Ľ. Feldeka a ďalších v znamení modernej metafory a naliehavej zmyslovosti. Inšpiráciou pre M. Kováča bola strohá poézia autentickej vojnovej skúsenosti poľského básnika T. Różewicza; domáce inšpirácie alebo paralely predstavujú J. Ondruš, M. Válek, vzdialene časťou tvorby aj V. Mihálik. Poetiku M. Kováča charakterizuje elementárny životný fakt a jeho symbolické zovšeobecnenie, žánrová drobnokresba a básnická parabola, voľný verš v podobe holej enumerácie i prozaizovanej uvoľnenej naratívnosti, podanie krutých faktov bez očakávaného emotívneho podfarbenia alebo priameho etického hodnotenia a zároveň neskrývaná expresia zaujatia alebo dojatia zoči-voči malému ľudskému šťastiu, obrazovo-veršový minimalizmus a poetisticko-civilistická perifrastickosť, presná dotvorenosť textu a zároveň voči tomu kontrastné tiahnutie k improvizácii, dobovej plagátovosti, využitiu banality. Dominuje komunikatívna ústretovosť voči konkrétnemu adresátovi-súčasníkovi s jeho snami, traumami, dobovým životným štýlom.

Hneď po vydaní debutu Zem pod nohami takto diferencovanú poéziu M. Kováča reprezentatívny kritik mladej literatúry P. Števček voluntárne, paušalizujúco zhodnotil ako ďalší prejav dobového, životne nezdôvodneného „estetického avanturizmu“. Naproti tomu M. Hamada v Kováčovom debute a v jeho talente vyzdvihoval predovšetkým „básnika ostrého, prudkého a kontrastného videnia skutočnosti“. Števčekovo provokujúce hodnotenie podnietilo celoročnú diskusiu v Mladej tvorbe, okrem iných sa na nej zúčastnili z kritikov mladej literatúry M. Bartko, M. Hamada, M. Gáfrik; z nastupujúcich básnikov v nej teoretizujúco formulovali svoju predstavu súčasnej poézie Ľ. Feldek, T. Janovic, J. Mihalkovič, J. Šimonovič. Debut M. Kováča mimo tejto diskusie partnersky privítal M. Válek. Diskusia v Mladej tvorbe bola prvá diskusia o nastupujúcej literatúre bez priamych ideologicko-pedagogických zásahov oficiálnych autorít vtedajšej socialistickej literatúry.

Ponad dobové spory a ďalšie premeny Kováčovho písania debut Zem pod nohami pretrváva ako poézia etickej angažovanosti a civilistickej každodennosti, kde vďačne, otvorene prijímanú skromnú mieru životných možností a radostí zmnožuje významová intenzita prežívania a komunikovania s adresátom.

Vydania

Zem pod nohami. Bratislava, 1960; 1984 (In: Básne); 1985.

Literatúra

BARTKO, M.: Lyrické slovo. In: Mladá tvorba, roč. 6, 1961, č. 2, s. 18-19.

BOKNÍKOVÁ, A.: Mikuláš Kováč. In: Portréty slovenských spisovateľov 3. Bratislava, 2003, s. 69-81.

DISKUSIA. In: Mladá tvorba, roč. 2, 1961, č. 1-12 (priebežne v celom ročníku ako aktuálna rubrika „diskusia“).

HAMADA, M.: V hľadaní významu a tvaru. Bratislava, 1966, s. 32-35.

KOVÁČ, M.: Poznámky o voľnom verši. In: Dotyky, roč. 1, 1989, č. 10, s. 36-37.

MARČOK, V.: Hľadanie trvácnych hodnôt. In: Romboid, roč. 24, 1989, č. 5, s. 76-83.

MIHALKOVIČ, J.: Úspešný debut Mikuláša Kováča. In: Ľud, roč. 13, 15. 10. 1960, s. 5.

Mikuláš Kováč. Zborník materiálov z vedeckej konferencie. Banská Bystrica, 1998.

Mikuláš Kováč 2. Zborník materiálov z vedeckej konferencie. Banská Bystrica, 2000.

NA SLOVO s Mikulášom Kováčom (otázky J. Štrasser). In: Slovenské pohľady, roč. 104, 1988, č. 1, s. 50-60.

NOGE, J.: Istoty a úskalia. In: Literatúra v pohybe. Bratislava, 1968, s. 351-355.

POPOVIČ, A.: Doslov. In: KOVÁČ, M.: Vybrané verše. Bratislava, 1977, s. 177-182.

STRÁŽAY, Š.: Obrana hodnôt. In: KOVÁČ, M.: Obrana stavebnice. Bratislava, 1987, s. 65-67.

ŠIMON, L.: Básnická prvotina Mikuláša Kováča Zem pod nohami. In: Literika, roč. 4, 1999, č. 3, s. 97-103.

ŠMATLÁK, S.: O Mikulášovi Kováčovi so sympatiou a náklonnosťou. In: Romboid, roč. 2, 1967, č. 1, s. 50-53.

ŠMATLÁK, S.: Dve storočia slovenskej lyriky. Bratislava, 1979, s. 494-505.

ŠMATLÁK, S.: Doslov. In: KOVÁČ, M.: Básne. Bratislava, 1984, s. 349-354.

ŠTEVČEK, P.: Kováč kuje poetiku. In: Návrat k literatúre. Bratislava, 1967, s. 61-67.

ŠTRASSER, J.: S mojím vzťahom k poézii Mikuláša Kováča… In: ŠMIHLA, Š. – BALKO, S.: Miki. Svedectvo o stave ľudskej duše. Koláž dokumentov a spomienok na básnika Mikuláša Kováča. Bratislava, 1994, s. 100.

VÁLEK, M.: Nad knihou. In: Slovenské pohľady, roč. 76, 1960, č. 10, s. 1304-1306.

WINCZER, P.: Slovenská občianska poézia v rokoch 1956 – 1976. In: Slovenská literatúra, roč. 32, 1985, č. 2, s. 100-102.

Autor hesla

Fedor Matejov