AVE EVA

KOSTRA, Ján (1910 – 1975)

básnická skladba, 1943

Lyricko-reflexívna ľúbostná poéma je výrazom autorovho hľadania krásy a istoty uprostred zmaru a chaosu vojnových rokov. V kontexte ľúbostnej lyriky medzivojnového obdobia prekonáva konkrétny zážitok, civilizmus a časovosť Poničanovej skladby Noc (1932) a Smrekovej skladby Básnik a žena (1934) smerovaním k abstraktnej, nadčasovej reflexii, k „oslave ženstva v jeho univerzálnej hodnote a rozmanitých podobách“ (S. Šmatlák).

Z hľadiska typológie ženy sa v skladbe prelínajú dva základné modely ženstva: eroticko-sexuálny a religiózno-spirituálny. Kostra oba typy zaznamenáva prostredníctvom bipolárnych opozícií prírody a civilizácie, pohanstva a kresťanstva, hriechu a modlitby, materstva a panenstva, pričom dve základné tendencie sú vyjadrené aj vektorom pohybu dole (príroda, telesno, iracionálno) a nahor (kultúra, duchovno, racionálno). Pohanský a kresťanský mysticizmus dosahujú zjednotenie tam, kde je žena potvrdená ako bipolárna figúra (Venuša i Mária), ktorá je definovaná cez svoju ambivalentnosť („Váš meč je dvojsečný…“), ako životodarný princíp v kolobehu „sedembolestných krás“ smrti a života. Na inej úrovni skladba smeruje od estetického (milenka) k etickému (matka), od konkrétneho (erotický zážitok) k abstraktnému (filozofujúca reflexia), od premenlivého (život) k nemennému (umelecké dielo): s tým korešponduje prelínanie pasáží senzuálno-ľúbostnej lyriky („vaša blúzka vzdutá / na deväť gombičiek sa prosto zapína“; „A zase prosté je objať ju kolo drieku / a cítiť pod rukou cez látku blúzky mäkkú / to telo dočasné a pulzujúcu krv“; „Zas idú predo mnou pod šatom celkom nahé“) s pasážami reflexívno-meditatívnymi („No krásu zachráni len súcit básnikov / A ten ju vidí stáť na mieste nebezpečnom / na križovatke búr, čo prúdia nekonečnom / závratným priestorom a časom bez konca (…) Tvar krásy smrteľnej večne sa presýpa“).

Oproti dočasnej/smrteľnej kráse ženy je postavená nadčasová/nemenná krása umeleckého diela: úlohou básnika je cez čas a navzdory času „vystavať“ umelecký obraz, „čo večne kvitne v nás“, a tým symbolicky zachrániť krásu ženy. Báseň je „dielom“, ktoré dáva tvar, a tak zachytáva, upevňuje, uchováva to, čo nezadržateľne plynie. Popri žene je druhou témou skladby práve Krása: Kostra nachádza svoj ideál krásy v klasicistickej dokonalosti tvarov a línií, v pevnosti a uzavretosti formy – v tomto zmysle je tu i žena samotná stotožňovaná práve s „krásou plasticky a hmotnej architektoniky“ (M. Chorváth). Klasicistickým kategóriám pravidelnosti, harmónie, čistoty, plnosti je podriadená i kompozičná výstavba a rytmická organizácia skladby, pričom tvarovú monumentálnosť a rytmickú monotónnosť autor dosahuje nemenným opakovaním pravidelnej osemveršovej strofy so združeným rýmom a striedaním trinásť a dvanásťslabičných alexandrínov.

V Kostrovom ponímaní umelecké dielo svojou štruktúrnosťou stojí proti „entropii života“ a „chaosu neusporiadanej empírie“ (S. Šmatlák). Toto konštatovanie možno vztiahnuť i na skladbu Ave Eva, ktorá podobne ako predchádzajúce autorove zbierky potvrdzuje, že jednou z centrálnych a určujúcich konštánt Kostrovej tvorby je snaha prostredníctvom básne a básňou samotnou „sebe i svetu v premenlivosti času získať stratený raj, akési absolútno krásy, tvarov, harmónie, stred bezpečnosti a istoty, za ktorým ide každý človek a ktorý je podmienkou života“ (J. Felix).

Vydania

Ave Eva. Bratislava, 1943; 1945; 1949 (In: Básne); 1955 (In: Ľúbostné verše); 1960; 1961 (In: Ave Eva a iné básne); 1961 (In: Básne); 1965; 1966 (In: Ave Eva a iné); 1970 (In: Prvých sedem); 1970 (In: Ave Eva a iné); 1974 (In: Ave Eva a iné); 1977; 1982 (In: Ave Eva a iné básne); 1998 (In: Ave Eva a iné ľúbostné básne); 2002 (In: Ave Eva a iné ľúbostné básne).

Literatúra

CHORVÁTH, M.: Básnické dielo Jána Kostru. Bratislava, 1962.

CHORVÁTH, M.: Cestami literatúry. Bratislava, 1979, s. 375-377.

PADO, J.: Potreba básne. Bratislava, 1976.

ŠMATLÁK, S.: Dve storočia slovenskej lyriky. Bratislava, 1979, s. 427-435.

ŠTEVČEK, J.: Skice. Bratislava, 1977, s. 156-161.

TOMČÍK, M.: Poézia na križovatkách času. Bratislava, 1983, s. 69-89.

Autor hesla

Michal Habaj