SPEVY

BOTTO, Ján (1829 – 1881)

básnická zbierka, 1880

Zbierka vyšla v roku 1880 ako prvý zväzok Knihovny československej pod názvom Spevy Jána Botto. Vznik jedinej zbierky básnika, ktorý bol už od svojich prvotín považovaný za sľubného a rešpektovaného autora, nebol jednoduchý. Začiatkom sedemdesiatych rokov 19. storočia začal Botto spisovať svoju dovtedajšiu tvorbu do zošita nazvaného Sobrané spevy Jána Bottu 1873. Prerábal staršie básne, vpisoval nové, usporadúval ich. Neskôr, v roku 1879, vznikol druhý obdobný rukopis, Spevy Jána Bottu 1879, ktorý sa stal priamou rukopisnou predlohou publikovanej zbierky. Botto do nej nezahrnul niektoré svoje prvotiny ani skladbu Čachtická pani, na ktorej aktuálne pracoval.

Básne usporiadal do štyroch celkov: prvý obsahuje básnickú skladbu Smrť Jánošíkova, druhý baladicko-povesťové básne (Znamä, Povesť bez konca, Krížne cesty, Báj na Dunaji, Báj Maginhradu, Žltá ľalia, Margita a Besná, Na brehu Rimavy a i.), tretí tvorí vlastenecká poézia (napr. Nad mohylou J. Kollára, Ohlas na „Hlas z Martina“, Na blahú pamäť Sládkovičovi) a posledný celok lyrické básne alegorické (Na dolinu rimavskú, Husiarka a i.), vlastenecké (Piesne vojenské, Pochod, Ohlas ukrajinskej dumky…), príležitostné a iné (napr. Novoročná, Do pamätníkov, Kar zajačí, Prvý sen).

Podnetom na zostavenie zbierky bola výzva Rudolfa Pokorného, ktorý Bottovi 5. septembra 1879 navrhol vydať knihu básní v Prahe. V liste z 15. januára 1880 ho informoval o tom, že zbierka môže vyjsť ako prvý zväzok novovzniknutej Knihovny československej, a urýchlene ho žiadal o zaslanie rukopisu spolu so životopisom a fotografiou. V nasledujúcom liste z 23. januára 1880 mu oznámil, že korektúry urobí Jaroslav Vlček. Botto rukopis odoslal 1. februára 1880 a po viacerých konzultáciách s Vlčkom (pričom treba poznamenať, že básnik ani korektor vzájomne nerešpektovali všetky svoje pripomienky a požiadavky) vyšla zbierka začiatkom mája 1880. Ešte v ten istý mesiac začala vychádzať na pokračovanie Vajanského obšírna recenzia zbierky v Národných novinách a ďalšie ohlasy na seba nenechali dlho čakať (Pozor, Včela česká, Orol). Vrcholom kladného prijatia Spevov zo strany čitateľskej i odbornej verejnosti bolo ich ocenenie vavrínovým vencom uznania celého národa na martinskom zhromaždení Živeny v auguste 1880.

Spevy Jána Botto pozitívne hodnotili nielen básnikovi súčasníci, ale aj literárna historiografia. Milan Pišút v doslove k vydaniu zbierky z roku 1962 napísal: „Bottove Spevy i po zhodnotení Vajanského, Vlčka, Krčméryho, Martáka a Kochola majú ešte mnohé neodkryté básnické hodnoty, len jemu vlastné. Je isté, že Botto vyvrcholil a zavŕšil tú na ľudovosti založenú revolučne romantickú líniu slovenskej poézie, ktorú nastolil predovšetkým Janko Kráľ. Bottova Smrť Jánošíkova je nielen korunou jeho diela, ale i syntézou, ideovým a umeleckým zhrnutím štúrovskej poézie tohto typu.“ Odhliadnuc od terminológie, ktorá je dnes prekonaná, ako aj od prednostného vyzdvihovania skladby Smrť Jánošíkova na úkor iných, najmä baladických básní, možno s takýmto hodnotením iba súhlasiť.

Vydania

Spevy Jána Botto. Praha : nákladom Slavíka a Borového, 1880.

Spevy Jána Bottu. Turčiansky Sv. Martin : Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, 1909; 1921.

Súborné dielo. Bratislava : SVKL, 1955; Spevy. Bratislava : SVKL, 1962.

Poézia. Bratislava : Tatran, 1975; Básnické dielo. Bratislava : Kalligram, 2006.

Literatúra

KOCHOL, V.: Ján Botto. In: Poézia Štúrovcov. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1955.

KOVÁČIK, Ľ.: Básnik prvého sna. In: BOTTO, J.: Básnické dielo. Bratislava : Kalligram, 2006, s. 617-632.

KRAUS, C.: Poézia Jána Bottu. Bratislava : Tatran, 1981.

VAJANSKÝ, S. H.: Spevy J. Bottu. In: Národnie noviny, roč. 11, 1880, č. 60.

Autorka hesla

Jana Pácalová (Piroščáková)