ČAS MAJSTROV 1, 2

HYKISCH, Anton (1932)

román, 1977

Dvojdielny román je najvydarenejším autorovým dielom nielen v oblasti tvorby orientovanej na historickú minulosť, ale v kontexte jeho prózy vôbec.

Časový rámec románu tvorí obdobie konca 15. a začiatku 16. storočia, teda obdobie končiaceho sa stredoveku a nastupujúceho novoveku. Situáciu zániku hodnôt jedného historického úseku a ich nahrádzania hodnotami novými tematizuje autor v prvej časti s podtitulom Majster M. S. prostredníctvom rekonštrukcie faktograficky doložiteľnej, pritom však historiograficky nedostatočne argumentovanej existencie neskorogotického maliara majstra M. S., ktorý tvoril v jednom z centier neskorogotickej kultúry na Slovensku, v jej banskom okruhu (stredoveké slovenské banské mestá). V druhej časti s názvom Trinásta komnata je pozadím pre zobrazenie spomínaného hodnotového zlomu tematizácia ľudských osudov v podmienkach faktu sociálneho revoltujúceho vystúpenia baníkov na Slovensku v rokoch 1525 – 1526.

Obdobie konca 15. a začiatku 16. storočia prezentuje Hykisch ako čas zrýchleného pohybu – ekonomického, kultúrneho i politického, ako čas zintenzívňujúcej sa sociálnej komunikácie medzi vtedajšími centrami života v Európe, medzi stredovekými mestami. Konkretizáciou hodnotového rozvrstvenia tematizovaného spoločenského času je v prvom diele románu postava maliarskeho majstra Šebastiána, transformujúca ideu Boha do „ľudskej prírody“ (nie však v zmysle panteistickej jednoty, ale v zmysle Božej nadradenosti nad každodenným ľudským svetom) a zaoberajúca sa duchovnou činnosťou – maľovaním obrazov. Jeho životný príbeh je príbehom človeka, v ktorého práci a osude sa mieša stredovek a jeho úsilie „starať sa o dušu a jej spásu“ s „novovekou zameranosťou ľudského života“, ktorú „najlepšie vystihuje slovo – mať“ (M. Hamada). Šebastián zomiera násilnou smrťou, ktorá je výsledkom krajného spôsobu zanikania starých hodnôt a agresívneho nástupu hodnôt nových. Je zavraždený pre peniaze drobným ťažiarom, ktorému zaplavilo štôlňu, lebo na rozdiel od bohatých ťažiarov nemal prostriedky na odvodňovací systém. Smrť je tu teda dôsledkom likvidácie „drobných väčšími“, dôsledkom pôsobenia nových ekonomických podmienok. Šebastiána, ktorý pars pro toto zastupuje stredovek s jeho pozitívnymi i negatívnymi hodnotami, „zabíja nový čas“, resp. pod tlakom jeho hodnotových dominánt konajúci človek.

Druhý diel je obrazom práve tohto nového času. V jeho centre stojí ľudský typ, ktorý „je mladý. Baví ho robota, ťažba. Cíti sa podnikateľom v najlepšom zmysle, jedným z tvorcov hmotného sveta.“ Ide o radikálnu zmenu pozícií medzi svetom „kazateľov“ a svetom „mincí“. Dianie v tomto hmotnom svete, ktorý možno ohmatať, rátať, merať vedie k inému typu spoločenského konfliktu, k sociálnej revolte. Tá v podobe baníckeho povstania na Slovensku v rokoch 1525 – 1526 tvorí východiskový historický fakt druhej časti románu Čas majstrov. Na tento fakt sú napojené a sú ním generované životné osudy dominantných postáv tohto dielu románu.

Román Čas majstrov je jednou z prác, ktoré vznikli v druhej polovici sedemdesiatych rokov ako reakcia na silný politický tlak smerovaný na umeleckú literatúru. Politická direktíva požadujúca obraz súčasnosti vyvolala k životu zaujímavú vlnu historických románov i historizujúcich sociálnych románov. Tieto práce sú jedným z viacerých spôsobov „náhradného riešenia“, ktoré slovenská povojnová literatúra používala vždy v čase, keď zosilneli ideologické a politické požiadavky na jej obsah. Hykischov román patrí v tomto prozaickom rade k tomu lepšiemu, čo v spomínanom období vzniklo, a to aj preto, lebo jeho autor sa prezentoval disciplinovanou prácou bez násilných aktualizácií a pokusov o explicitnú alúziu na situáciu, ktorú prežívala slovenská spoločnosť v čase publikovania knihy.

Vydania

Čas majstrov 1, 2. Bratislava, 1977; 1983; 2003.

Literatúra

BÍLIK, R.: Historický žáner a jeho konštitutívny princíp. In: Slovenská literatúra, roč. 37, 1990, č. 3, s. 244-260.

BÍLIK, R.: Funkcia historického faktu v texte historického žánru. In: Slovenská literatúra, roč. 39, 1992, č. 6, s. 461-470.

PETRÍK, V.: Proces a tvorba. Bratislava, 1990, s. 217-237.

TRUHLÁŘ, B.: K problematike historického románu. In: Hodnoty desaťročia. K problematike slovenskej literatúry sedemdesiatych rokov. Bratislava, 1989, s. 223-224.

Autor hesla

René Bílik