Z HÔR

BIELEK, Anton (1857 – 1911)

zbierka poviedok, 1890

Zbierka poviedok s ľudovou tematikou majúca s ohľadom na posilnenú dokumentárnu líniu a regionálne ukotvenie v priestore Kysúc osobité postavenie v kontexte autorovej tvorby.

Po predchádzajúcom časopiseckom publikovaní romanticko-sentimentálnych a ľudovýchovných realistických poviedok a čŕt to bola Bielkova prvá kniha. Obsahuje päť poviedok zo života dedinského ľudu z prostredia Kysúc (Po troch rokoch; Bože môj, otče môj, však je ten svet zmotaný!; Obrázky z prázdnin; Kopáč pokladov; Cudzár), v ktorých autor vychádzal z vlastných spomienok na Starú Bystricu. Z kompozičného hľadiska vystupoval ako rozprávač, ktorý zasahoval do deja ako konajúca osoba.

Prvá poviedka zobrazuje návrat mládencov z vojenskej služby a následné intrigy, ktoré narúšajú vzťah medzi chudobnou Katkou a bohatým Števkom. Nakoniec všetko dobre dopadne a pytači prídu. Druhá próza sa síce začína v krásnej prírode, ale končí sa zoznámením autora s praktikami úžerníkov, ktorí ožobračujú bezmocných dedinčanov. Sociálne problémy, konkrétne alkoholizmus, sú východiskom aj tretej poviedky (keď autorovi rodáci Kysučania prepíjajú ťažko zarobené peniaze v krčmách), končí sa však poľovačkou na vlkov. V predposlednej próze sa Bielek opiera o zážitky a príhody z vlastnej mladosti, no postupne sa obracia do prítomnosti, v ktorej nechýbajú židovskí krčmári, ktorých pričinením sa niektorí chudobní dedinčania dávajú na beznádejné hľadanie pokladov. V poslednej poviedke ani krásna kysucká príroda nedokáže prekryť existujúcu žalostnú realitu dedinčanov, v ktorej sa chudobní nedovolajú spravodlivosti pred zdieračmi. Bielek tu prerozprával aj jeden z jánošíkovských príbehov o pomoci chudákom.

Anton Bielek sa považuje za prvého spisovateľa, ktorý uviedol región Kysúc do umeleckej literatúry tzv. vrchárskou prózou. Už pred Kukučínom začal stvárňovať život na slovenských dedinách realistickými postupmi, najmä pri opisovaní kysuckej vrchárskej prírody, hoci vo svojich začiatkoch sa usiloval o tzv. panské prózy, z prostredia statkárskych sídel. V tejto tematickej oblasti však nedosiahol vyššiu úroveň. Význam jeho tvorby treba vidieť v tematickej línii, opierajúcej sa o sociálne prostredie dedinského ľudu. V 19. storočí nemala slovenská literatúra autora, ktorý by si bol s takou trpkosťou a prežitím uvedomoval vtedajšiu biedu najmä v jeho rodnom kraji a v jeho okolí. V tom predchádzal tvorbu kritických realistov. Na rozdiel od nich však príčinu biedy videl iba v cudzích „vykorisťovateľoch“, navyše dosť často od umeleckej prózy prechádzal k reportážnosti a k žurnalizmu. Túto podobu si zachovali aj jeho nasledujúce práce Na salaši, Poviestka z hôr, Na vysokých horách, ktoré narazili na Vajanského tvrdú kritiku. Po nej sa Bielek ako prozaik už odmlčal.

Vydania

Obrázky z hôr. Ružomberok : vlastným nákladom, 1890; Bratislava : SVKL, 1957; Na vysokých horách. Bratislava : Tatran, 1972.

 

Literatúra

BREZÁNY, Š. A.: Dejatelia Kysúc v kultúre, umení a vede. Martin : Osveta, 1971.

ĎURNÁ, S.: Anton Bielek. In: Knižnica, roč. 8, 2007, č. 8, s. 45-47.

KUSÝ, I.: Predslov. In: BIELEK, A.: Obrázky z hôr. Bratislava : SVKL, 1957.

ŠKULTÉTY, J.: O realizme. Martin : Matica slovenská, 1987.

 

Autorka hesla

Adelaida Mezeiová