ZLATÉ MESTO

HORÁK, Jozef (1907 – 1974)

román, 1942

Základné tematické línie trojdielneho historického románu vymedzuje záverečná veta Prológu, ktorý je súčasťou prvého vydania knihy: „Postojme teda i venujme chvíľku-dve tejto žene a tomuto starodávnemu mestu.“ Prvou líniou je osud bohatého waldburgerského rodu Rosslovcov, sledovaný najmä prostredníctvom životného príbehu „tejto ženy“ – Barbary Rosslovej. Druhou je historický príbeh mesta Banská Štiavnica, prevažne v 16. storočí.

V roku 1268 prichádza do doliny pozdĺž Hrona skupina nemeckých prisťahovalcov. Ich príchod motivuje prísľub bohatých nálezísk striebra a zlata. Medzi prisťahovalcami je aj rodina Volfa Rossela. Práve jemu sa po viacerých nezdaroch, sprevádzaných tragickou smrťou priateľa, podarí nájsť zlatonosnú rudu – základ budúceho bohatstva a vysokej spoločenskej pozície rodu v Banskej Štiavnici.

Príbeh pokračuje po takmer tristo rokoch zlomovou situáciou: zomiera Erasmus Rossel, „jeden z mocných tohto mesta“. V jeho diele má pokračovať dvojica synov. Starší Vavro, so sklonmi „k prázdnej márnivosti“, a mladší „nezdravý“ Ján. Prvý diel románu je najmä obrazom ich vyrovnávania sa s novou situáciou. V tejto časti vstupujú na scénu takmer všetky kľúčové postavy románu. Okrem Vavra a Jána sú to predovšetkým osudoví súperi Rosslovcov – draví a bezohľadní waldburgeri Schall a Schlaher, bohatý priateľ rodiny Gregor Unger, Vavrova dcéra, pätnásťročná Barbora, i waldburgeri Segerovci, ktorých podnikanie sa dostalo do krízy.

Nepripravenosť Vavra na plnohodnotné spravovanie rodinného podniku, objavenie novej výdatnej žily, o ktorú sa zaujímajú rovnako Rosslovci ako aj Schall so Schlaherom, politický súboj o richtárske miesto v meste, spojenie ungerovského majetku s Rosslovým prostredníctvom vekovo nerovného sobáša Gregora s mladučkou Barborou a nenaplnená láska mladého Volfa Segera práve k Barbore – to sú tematické signály, ktoré sa naplno uplatnia až v druhej a tretej časti románu. Historickým pozadím pre takto rozohratý príbeh postáv je hrozba útoku rozpínavých Turkov, ktorí po víťaznej bitke pri Moháči (1526) podnikajú výpady až na sever Uhorska. Do osobných príbehov jednotlivých postáv vstupuje obsah historického času. Príbeh mesta, prezentovaný doteraz najmä ako osobná dráma jeho obyvateľov, sa obohacuje o rovinu, na ktorej mesto vystupuje ako súčasť ohrozenej krajiny a je nútené mobilizovať sily na svoju ochranu. Do centra diania sa vysúva postava Barbory Rosslovej, jej láska k Volfovi Segerovi, ale aj jej postoj k povinnostiam voči rodinnému podniku, ktoré prekážajú naplneniu milostného vzťahu. Po tom, čo sa začína črtať šťastný koniec tohto ľúbostného príbehu, Volf Seger zomiera v boji proti Turkom, Barbora sa pomätie, je obvinená z čarodejníctva a naostatok zomiera.

Román Zlaté mesto je vrcholom tej časti diel Jozefa Horáka, ktoré sa viažu na tureckú inváziu k slovenským banským mestám (Sitniansky vatrár, 1937; Zvonárik od sv. Ilju, 1939). Tieto diela boli pre autora dobrou prípravou na ságu o rode Rosslovcov. Jej etickým základom je zničujúci konflikt medzi „záujmami srdca a zákonom peňazí“, resp. konflikt medzi osobnou cťou a bezohľadným kupčením. Ten prvý stelesňuje životný príbeh Barbary Rosslovej. Konkretizáciou druhého je najmä príbeh mesta: jeho dobová atmosféra, vzťahy medzi ľuďmi, ktorí v ňom žijú, politické záujmy, ktoré ním hýbu.

Barbora Rosslová podstatnú časť svojho života prehráva v súboji so zákonmi obchodu. Na začiatku je jej vekovo nerovný sobáš s Gregorom Ungerom. Pokladala ho za „niečo, čo proste v živote muselo prísť (…) nič mimo programu“. Až rozpoznaná láska k Volfovi Segerovi jej ukazuje, „do čoho sa zaplietla“. Obchodovanie a potreba zachovať bohatstvo a slávu rodu privedú Barboru po smrti Gregora Ungera do druhého manželstva – so zlatníkom Volfom Nadlerom. Kritická situácia podniku ju stavia pred voľbu medzi „voľakedajším postavením naším a úpadkom“. Tentoraz si naplno uvedomuje situáciu a vedome volí „záchranu“ majetku. Výsledkom je tragický koniec, ktorý neodvráti ani krátke manželstvo so Segerom po tom, čo sa potvrdia správy o smrti Nadlera.

Bezohľadné kupčenie, intrigánstvo, obchodné podvody a krádeže, ktoré sú súčasťou každodenného života v meste, vytvárajú spolu s tureckou hrozbou nestabilnú situáciu pre tradičné waldburgerské rody. Ich pozície sa narúšajú a postupne prichádza k rozkladu dominantných štruktúr mestskej society.

Napriek kompozičnej neucelenosti, nevyjasnenej pozícii rozprávača, ktorý je raz akoby bezprostredným pozorovateľom udalostí a inokedy zasa vystupuje ako komentátor sprostredkovaných faktov, stojaci priveľmi ďaleko od rozprávaného deja, patrí román Zlaté mesto k najlepším dielam slovenskej historickej prózy prvej polovice 20. storočia. V čase, keď tento žáner stál na okraji literatúry, najmä pre svoj dôraz na dobrodružstvo a zábavnú funkciu, otváral Horák priestor pre impulzy, ktoré prichádzali z modernej spoločensko-psychologickej prózy. Potvrdením je najmä postava Barbory Rosslovej.

Voľným pokračovaním románu je dielo Smrť kráča k zlatému mestu (1968).

Vydania

Zlaté mesto. Martin, 1942; Banská Bystrica, 1967; Bratislava, 1974; 1982.

Literatúra

HVIŠČ, J.: Zlaté mesto. In: Slovenská historická próza. Bratislava, 1988, s. 108-109.

MELICHER, J.: Najúspešnejší román Jozefa Horáka. In: Nové knihy, 1982, č. 21, s. 2.

CHORVÁTH, M.: Cestami literatúry 1. Bratislava, 1979, s. 354-359.

KÚTNIK-ŠMÁLOV, J.: Jozef Horák: Zlaté mesto. In: Slovenské pohľady, roč. 58, 1942, č. 5, s. 333-334.

Autor hesla

René Bílik