ŽARTY A ROZMARY

ZECHENTER-LASKOMERSKÝ, Gustáv Kazimír (1824 – 1908)

súbor krátkych próz, 1877

Súbor krátkych próz, ktoré pôvodne vychádzali v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 19. storočia v Národných novinách a v časopisoch Sokol, Orol, Černokňažník a i. Ich prvý knižný výber zostavil a pod názvom Zozbierané žarty a rozmary vydal v roku 1877 Ján Francisci-Rimavský.

Výber tém a dejového základu Zechenterových krátkych prozaických útvarov je priamo spätý s jeho životnou skúsenosťou. Tento fakt sa osvetľuje najmä pri ich konfrontácii s autorovým memoárovým dielom Vlastný životopis, knižne publikovaným ako Päťdesiat rokov slovenského života (1956). V ňom si Zechenter spomína i na mnohé udalosti, ktoré v literarizovanej podobe nachádzame práve v jeho krátkych prózach. Najviac inšpiratívnymi boli pre neho zážitky zo študentského, lekárskeho a malomestského života, ktorý mu bol bytostne blízky.

Príznačný žánrový charakter a umelecký tvar týchto textov sa v rozhodujúcej miere formoval v podmienkach žurnalistického publikačného priestoru, ktorý bol v danom čase k dispozícii, ale i v duchu redakčných „direktív“ a čitateľských očakávaní. Aj preto si Zechenter na literárne spracovanie vyberal námety, ktoré si nevyžadovali veľký rozsah a dali sa podať v dejovo nevýpravnej podobe. Tá často sledovala v prvom rade zámer publikum zabaviť. Tento cieľ sa stal Zechenterovým tvorivým programom, ktorý od začiatku aj otvorene deklaroval. Tak sa aj jeho pričinením začali od šesťdesiatych rokov 19. storočia v slovenskej literatúre presadzovať žánre ako anekdota, črta, besednica, fejtón a humoreska. Prózy zo zbierky Žarty a rozmary možno žánrovo charakterizovať ako humoresky, prípadne črty.

Text Zechenterovej humoresky je zväčša vystavaný tak, že v úvode predstavuje akési motto (tiež v podobe príslovia, ustáleného prirovnania, slovného zvratu…), od ktorého sa bude nasledujúce rozprávanie odvíjať a ku ktorému sa bude po rôznych digresiách znova aj vracať. Jeho obsahom je pritom len veľmi stručný fragment, spomienka na vlastný alebo vypočutý zážitok. Ten je dejovo pomerne chudobný a jeho reprodukcia sa sústreďuje na rozprávanie s dominujúcim opisom.

Pre Zechenterove krátke žánre je vo všeobecnosti platné, že sú nesujetové, t. j. ich ťažisko nespočíva na deji. Ten buď úplne absentuje, alebo má podobu sujetových fragmentov – mikropríbehov, z ktorých je možné rekonštruovať základnú kauzálnu os rozprávania. Neprítomnosť deja je kompenzovaná rozprávaním a úlohou rozprávača, do ktorej sa často štylizuje sám autor. V pozadí prítomný „príbeh“ sa tak často stáva len akousi zámienkou na štylisticky efektný a humorne veľmi obsažný opis s ním súvisiacich reálií. Aj na rovine opisu a rozprávania pritom ťažiskovú úlohu hrá detail. Zechenterove obrazy sa nevyznačujú celistvosťou, ale majú skôr charakter mozaiky, ktorá pozostáva z početných detailov. Autor si pritom vyberá a zdôrazňuje také, ktoré sú svojou znakovou silou najvýpovednejšie. V štruktúre mozaiky sa navyše objavujú i „prázdne miesta“ (zamlčané detaily), ktorých význam sa čitateľovi ozrejmuje prostredníctvom okolitých silných detailov.

Vo svojej krátkej próze sa Zechenter-Laskomerský orientoval na jednoduché témy z jemu blízkeho prostredia. Mal pritom vzácnu schopnosť vyberať si z bežnej reality také skutočnosti, ktoré boli pre literárne spracovanie dostatočne tvárne a sľubovali, že budú zábavné. Napriek tomu mu slúžili len za základ rozprávania. Na tento základ Zechenter nabaľoval vrstvu literárnej štylizácie, ktorá vybranú jednoduchú realitu ozvláštňovala a vytvárala z nej umelecký tvar, ktorý nadobúdal preň typické kontúry zveličenia a komického pretvárania.

Okrem svojej literárno-estetickej hodnoty sa Zechenterove krátke prózy dodatočne stávajú i štylizovaným dobovým dokumentom, ktorý farbisto zobrazuje dnes už nejestvujúce skutočnosti – napr. poviedka Radvanský jarmok sa popri známom obraze Dominika Skuteckého stala jedným z najvýstižnejších zachytení tohto dobového banskobystrického fenoménu. Napriek tomu, že Zechenterova krátka próza je v porovnaní s jeho cestopismi či Vlastným životopisom rozsahom neveľká, predstavuje kvalitatívne neopomenuteľný úsek literárneho vývinu slovenskej literatúry s dôsledkami, ktorých hodnota sa zvýrazňuje i pri hodnotení slovenského realizmu na prelome 19. a 20. storočia.

Vydania

Sosbierané žarty a rozmary. Turčiansky Sv. Martin : Účastinársky spolok, 1877.

Žarty a rozmary. Turčiansky Sv. Martin : Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, 1922.

Úsmevy nad životom. Bratislava : SVKL, 1958.

Literatúra

BARTKO, L. (ed.): G. K. Zechenter-Laskomerský. Život a dielo 1824 – 1908. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1977.

ČEPAN, O.: K portrétu G. K. Zechentera-Laskomerského. In: Slovenská literatúra, roč. 3, 1956, č. 1, s. 117-120.

HORÁK, G.: Gustáv Zechenter: Žarty a rozmary. In: Ľud, 14. 1. 1987, s. 4.

NOGE, J.: Literárne dielo G. K. Zechentera-Laskomerského. In: Spisy Gustáva K. Zechentera-Laskomerského 4. Výlety po Slovensku. Bratislava : SVKL, 1962, s. 391-455.

Autor hesla

Martin Michálek