TÚHY MLADOSTI

BANŠELL, Koloman (1850 – 1887)

básnická zbierka, 1886

Jediná básnická zbierka Kolomana Banšella, zhrnujúca verše z jeho dovtedajšej tvorby, ktoré zväčša publikoval v časopisoch, novinách a almanachoch (Sokol, Dennica, Orol, Minerva, Napred, Živena, Dunaj a i.).

Pri zostavovaní zbierky autor nepostupoval ani podľa chronológie, ani podľa miesta vzniku jednotlivých básní, avšak istú vnútornú usporiadanosť možno pozorovať v tematicko-žánrovej spolupatričnosti po sebe nasledujúcich textov. Z tohto hľadiska evidujeme niekoľko tematických okruhov: 1. vyjadrenie vnútornej naliehavosti básnenia, aktivizovanej potrebami a biednym stavom slovenského národa a národného života; 2. poet v službách pravdy a oslobodenia nielen vlastného národa, ale celého sveta; 3. lyrika osobných žiaľov, rozporov a sklamaní a ľúbostná poézia; 4. príležitostná poézia a tvorba inšpirovaná ľudovou poéziou alebo inými autormi; 5. balady a romance.

Banšellovo tvorivé gesto charakterizuje predovšetkým konfrontačná inovácia v rôznych oblastiach básnickej aktivity (jazykovej, poetologickej, tematickej a významovej) a v ideovom pláne básne dôraz na pointu. Dôvody takéhoto autorského programu možno nájsť v bytostnom nesúhlase autora so staromilským, konzervatívno-epigónskym a od svetovej literatúry izolovaným dobovým štýlom slovenskej literatúry a literárneho života vôbec. Inakosť Banšellovej poézie stavia na intenzívnej autoštylizácii lyrického subjektu, sebavyjadrovacom pátose, kritickom diskurze a základoch realistickej poetiky. Zároveň sa tu aj nadväzuje na demokratické a estetické hodnoty štúrovskej spisby.

Napriek nástojčivému, „romantickému“ trvaniu autora na ideáloch a snoch, „túhach mladosti“ („Ideály nech ti sväté budú!“), idealizovanie slovenského ľudu a národného života básnik ostro odmietol (Nechváľte ľud môj!), hoci zároveň neprehliadal maďarizačný útlak ako hlavnú príčinu biedneho stavu svojho „zotročeného rodu“ (Máš ty, ľud môj, mnoho priateľov!). Naproti tomu s nadhľadom dokázal uznať hodnoty Petőfiho poézie a stotožnil sa predovšetkým s jej buričskými tónmi. Vo svojej vlastnej poézii takisto vyzýval na aktívnu cestu ku slobode: „V nevoli / Hynie rod i reč. / Slovenska syn, / Alebo zhyň, / a voľ si!“ (Boli časy…). Uvedený citát pars pro toto dokumentuje aj množstvo Banšellových alúzií na Bottovu, Chalupkovu a Sládkovičovu poéziu. Napriek tomu, že dielo Andreja Sládkoviča si Banšell cenil najvyššie, ani tu nezaprel svoju polemickú silu; „prebásnil“ jednak známu Sládkovičovu báseň Nehaňte ľud môj! na Nechváľte ľud môj!, jednak v erotickej poézii vypustil zo sládkovičovského „vlasť ľúbiť v Maríne, Marínu v otčine“ „vlastenecký“ rozmer a dôraz položil na subjektívne prežívanie lásky. Ďalšie inšpirácie nachádzal tiež u predstaviteľov svetovej literatúry a filozofie (Shelley, Petőfi, Lessing a i.).

Banšellove verše sú často vyjadrením vlastných životných sklamaní a duševných neistôt (Pýtaš sa ma…, Jar lásky, Duma, Dosť sa ja naslzil…). Táto sféra autorovej tvorivosti nielenže rezumovala do umelecky najkvalitnejších textov, ale spolu s najsilnejšími veršami sociálneho a národného vzdoru vzbudila rozhorčený nesúhlas staršej vodcovskej generácie slovenského národného života na čele s J. M. Hurbanom (polemika okolo almanachu Napred, 1871). Konzervatívna a rezignovaná generácia „otcov“ totiž pociťovala osobnostné nasadenie za oslobodenie autorského subjektu rovnako v literatúre, ako aj v spoločenskom živote (aby umelec už nebol „jednotou snahy po kráse a živorenia v hmote“) a vôbec Banšellovo robustné presadzovanie ideálov demokracie v celospoločenskom a celouhorskom rámci za útok na vlastnú etablovanú pozíciu v slovenskom národnom živote. Preto nepodporila literárny program mladej generácie tzv. napredistov (združenej okolo almanachu Napred, 1871; okrem Banšella aj P. O. Hviezdoslav a i.), a tak skomplikovala uplatnenie literárneho realizmu v slovenskej poézii. Do takej miery, že ešte aj v roku 1886 sa dokonca „napredistovi“ Jozefovi Škultétymu nepozdávalo napríklad zaradenie básne Nechváľte ľud môj do zbierky.

Súčasná literárna história však pozitívne hodnotí práve tie línie Banšellovej básnickej, ale aj prozaickej a literárnoteoretickej tvorby, ktoré presiahli sentimentálny romantizmus jeho odporcov a liberalizovali priestor pre individuálny rozmach autorského subjektu. Ďalším konkrétnym prínosom Kolomana Banšella je prekonanie štúrovského sylabizmu stopovo organizovaným veršom.

Vydania

Túhy mladosti. Uh. Skalica : Tlačou a nákladom dedičov Jozefa Škarnicla, 1886.

Túhy mladosti. Bratislava : SVKL, 1963.

Literatúra

Božena Slančíková-Timrava. Koloman Banšell. Zborník z vedeckej konferencie o živote a diele Boženy Slančíkovej-Timravy a Kolomana Banšella 1. a 2. októbra 1987 v Lučenci. Martin : Matica slovenská, 1990.

ČAPLOVIČ, V.: Listy Kolomana Banšella Pavlovi Országhovi-Hviezdoslavovi. In: Sborník Matice slovenskej pre jazykozpyt, národopis, dejepis a literárnu históriu, roč. 8. Martin : Matica slovenská, 1930, s. 44-69.

ČEPAN, O.: Banšell polemik alebo: z histórie jedného motívu. In: Božena Slančíková-Timrava. Koloman Banšell. Zborník z vedeckej konferencie o živote a diele Boženy Slančíkovej-Timravy a Kolomana Banšella 1. a 2. októbra 1987 v Lučenci. Martin : Matica slovenská, 1990, s. 131-143.

ČEPAN, O.: Koloman Banšell. In Dejiny slovenskej literatúry III. Literatúra druhej polovice 19. storočia. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965, s. 298-307.

GAŠPARÍK, M.: Koloman Banšell – život a dielo. In BANŠELL, K.: Túhy mladosti. Bratislava : SVKL, 1963, s. 7-37.

ŠMATLÁK, S.: Dve storočia slovenskej lyriky. Bratislava : Tatran, 1979.

VONGREJ, P.: Banšellove „túhy mladosti“. In: Božena Slančíková-Timrava. Koloman Banšell. Zborník z vedeckej konferencie o živote a diele Boženy Slančíkovej-Timravy a Kolomana Banšella 1. a 2. októbra 1987 v Lučenci. Martin : Matica slovenská, 1990, s. 150-157.

Autorka hesla

Jana Kuzmíková