PANI GEORGIADESOVÁ NA CESTÁCH

(Veselý cestopis do Prahy na národopisnú výstavu)

VANSOVÁ, Terézia (1857 – 1942)

cestopisná próza, 1896 – 1897

Próza Terézie Vansovej, napísaná v rokoch 1896 – 1897, pôvodne vychádzala na pokračovanie v časopise Slovenské pohľady. Knižne vyšiel cestopis až v roku 1930 v Prahe.

Cestopis zachytáva cestu skupiny slovenských národovcov roku 1895 do Prahy na národopisnú výstavu. Rozprávačka Johanna Georgiadesová uvádza cestopis tým, že čitateľa oboznamuje s predhistóriou cesty. S iróniou hovorí o tom, ako presvedčila svojho manžela Jonatána, aby ju vzal so sebou, zmieňuje sa o vlastnom vzrušenom očakávaní cesty.

S humorom líči prípravy na cestu, ťažkosti so svokrou a stretnutie výpravy na stanici. Výprava v zložení manželských párov Korymovci (Vansovci), Drahotínovci a Georgiadesovci cestuje vlakom z Tisovca. Počas rozhovoru vo vlaku sa dostanú do konfliktu s maďarónmi-odrodilcami, ktorí nahlas demonštrujú svoje názory a s odporom sa vyslovujú proti panslavizmu. Priebeh cesty z Tisovca do Prahy je zobrazovaný cez opis jednotlivých miest Slovenska, Moravy a Čiech, cez ktoré vlak prechádza. Rozprávačke to dáva príležitosť pristaviť sa pri najzaujímavejších miestach slovenskej aj českej histórie a krajinných úkazoch (Považie, hrad Strečno, Trenčín, Čachtice, Bratislava), ale aj o osobnostiach (Matúš Čák, Báthoryčka). Príchodom do Prahy sa priestor prózy zužuje na detailný popis samotnej výstavy so všetkými jej časťami. Vstupom do národopisného paláca sa zrak rozprávačky celkom sústredí na vystavované exempláre a predmety: umelecké a ľudové práce. Výstava pozostáva z viacerých oddelení a pred očami čitateľa vyvstáva množstvo obrazov zo súdobého života: zvykoslovie, dedinský život, predmety každodennej potreby. Podstatnú časť výstavy tvorí oblasť literatúry, novinárstva, divadla, hudby, architektúry a umeleckého remesla. Pražský výlet slovenskej výpravy uzatvára návšteva Národného divadla a prehliadka mesta (Hradčany, Staré mesto, Malá strana, židovská časť Prahy).

Predlohou pre cestopis bola skutočná udalosť: návšteva Slovákov na národopisnej výstave v Prahe. Aby próza nemala výrazný dokumentačný charakter, sú dojmy z cesty vydávané za literárne dielo fiktívnej Johanny, beletrizované epizódami a postavami. Postavu Johanny Georgiadesovej autorka vytvorila podľa známej figúrky doby, „nepriam slávneho“ cestovateľa Georgiadesa. Neskôr túto postavu využila v črtách a besedniciach, vydaných v Dennici. „Veselý cestopis“ je originálnym variantom cestopisu, kde sa najmä gestom dištancu autorky od rozprávača dosiahla pre tento žáner nezvyčajná miera beletrizácie. Od tradičného cestopisu (reprezentovaného u nás najmä J. M. Hurbanom a neskôr S. H. Vajanským) sa tak odlišuje nielen vyrovnaním sa s národnobuditeľskou funkciou, ale najmä priblížením sa k fiktívnej literatúre smerom od dokumentarizmu. Predhovor je štylizovaný ako korešpondencia medzi Vansovou a fiktívnou Georgiadesovou, ktorá predchádza vlastnému napísaniu cestopisu. Autorke to poskytlo priestor vedomej kompozície, zameranej na otázky žánru, konkrétnej podoby textu, dobových očakávaní a kritiky, ženskej otázky i vyrovnávania sa s vlastnými nedostatkami písania pomocou intenzívnej a programovej sebaironizácie.

Podstatnú časť cestopisu tvoria humorné zážitky mužskej a ženskej časti výpravy, geografické, historické a etnografické zaujímavosti. Okrem obrazu výstavy však próza odhaľuje spoločenské dobové pozadie a reflektuje otázku česko-slovenskej vzájomnosti, panslavizmus, maďarizáciu, národovectvo, ako aj status súdobej ženy v súkromí i vo verejnej činnosti. Samotný cestopis má podobu desiatich kapitol s podtitulmi zhrňujúcimi príbeh, čitateľovi dôverne známy spôsob z literatúry pre ľud. Prvá polovica knihy, zachytávajúca prípravy na cestu a vlastné cestovanie z Tisovca do Prahy, je viac beletrizovaná, zaľudnená postavami, kolorovaná anekdotami a epizódami. Príchodom do Prahy sa posilňuje dokumentárna línia, epizódy sú minimalizované a do popredia sa dostáva opis výstavy, miestami doplnený reflexiami rozprávačky.

Uvedením fiktívnej rozprávačky sa autorke podarilo uvoľniť hranice druhovej formy a cestopis priblížila k sujetovo-fiktívnemu typu prózy. Významnú líniu predstavujú časti venované otázkam literárnej tvorby: z nich je zreteľné autorkino vyrovnávanie sa s vlastným literárnym smerovaním. Konfrontuje rozdielne literárne koncepcie, romantizmus (tu ako sentimentalizmus, idealizmus) a realizmus. Tiež ju zaujímajú otázky písania, formy, motivácie, dispozícií potrebných pre spisovateľa, ale aj čitateľská recepcia jednotlivých žánrov a okruhov (literatúra pre ľud, pre deti).

Cestopis Pani Georgiadesová na cestách je dielom, ktoré v tvorbe T. Vansovej oddeľuje postromantickú sentimentálnu prózu od dokumentárno-memoárovej literatúry. Dielo je dodnes živé a literárne atraktívne najmä pasážami odrážajúcimi témy, ktoré autorka v čase písania pokladala za všeobecne pálčivé, ale aj tematizovaním problémov literárnej tvorby, z ktorých silno preráža jej osobná zainteresovanosť.

Vydania

Pani Georgiadesová na cestách. In: Slovenské pohľady, roč. 16, 1896, č. 3, s. 155-169; č. 4, s. 227-236; č. 5, s. 287-301; č. 6, s. 350-360; č. 9, s. 546-561; č. 10, s. 619-632; č. 11, s. 693-694; č. 12, s. 735-741; Slovenské pohľady, roč. 17, 1897, č. 6, s. 361-366; č. 7, s. 423-429; č. 9, s. 533-539; č. 12, s. 713-721.

Pani Georgiadesová na cestách. Veselý cestopis do Prahy na národopisnú výstavu. Praha : L. Mazáč, 1930.

Drahé postavy. Bratislava : Tatran, 1977.

Literatúra

KLÁTIK, Z.: Cestopisy Terézie Vansovej. In: Vývin slovenského cestopisu. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1968, s. 292-311.

MRÁZ, A.: Literárne dielo Terézie Vansovej. Martin : Živena, 1937.

NOGE, J.: Terézia Vansová a jej dielo. In: Drahé postavy. Bratislava : Tatran, 1978, s. 439-458.

VÁCLAVÍKOVÁ-MATULAYOVÁ, M.: Život Terézie Vansovej. Bratislava : Slovenská liga, 1937.

Autorka hesla

Zuzana Ferusová