OLEJKÁR

HURBAN, Jozef Miloslav (1817 – 1888)

historická novela, 1846

Modelová romantická próza obsahovo vychádza z veršovanej tragédie („trúchlohry“) v troch dejstvách Olejkář aneb Pobloudení člověka, ktorú J. M. Hurban čítal na schôdzkach Spoločnosti česko-slovanskej v marci 1838. K námetu sa znovu vrátil po ôsmich rokoch, keď ho spracoval už v prozaickej podobe a publikoval v almanachu Nitra. Dej z Čiech a z čias Břetislava premiestnil na Slovensko do čias Matúša Čáka.

Novelistický príbeh sa odohráva za čias mocenských bojov v Uhorsku na prelome 13. a 14. storočia v Trenčíne. Počas búrlivej silvestrovskej noci roku 1299, plnej hrôzy a tajuplnosti, prichádza tajomný olejkár Hrabovec k trenčianskemu zlatníkovi. Zo sprisahaneckého rozhovoru sa dozvedáme, že obidve záporné, miestami až démonizované postavy spája pomsta voči ľuďom, svetu i Matúšovi Čákovi. Hrabovec sa dá zlákať prefíkaným zlatníkom a pripravuje mu jedy, ktoré využíva na odstránenie Matúša Čáka a jeho prívržencov. Ich sprisahanie odhalí Vít, ktorý chce pred Hrabovcovou pomstou utiecť s milovanou Ľudmilou do Čiech. Odhalením Hrabovca sa odhaľujú osudy a tajomstvá jednotlivých postáv. Hrabovec spoznáva svoj omyl, na súde sa kajúcne priznáva k vine a k svojej minulosti. Kedysi ľúbil zlatníkovu dcéru Želmíru a z tejto lásky sa im narodil syn. Jeho bohatá zemianska rodina nesúhlasila s tým, aby sa oženil s chudobnou dievčinou. Želmíra zo zúfalstva spáchala samovraždu a Hrabovca vyhnali z rodičovského majetku. Venoval sa poznávaniu prírody a po rokoch sa oženil s peknou bohatou dievčinou Miladou a mali dcéru Ľudmilu. Keď Vít dospel, vzal si ho otec za pomocníka. Mladí ľudia sa do seba zaľúbia a až v závere spoznávajú, že sú súrodenci. Súd rozhodne o osude oboch: zlatník je odsúdený na smrť, Hrabovcovi udelia milosť. Vít vstúpil do Matúšových služieb a Ľudmila s matkou dali postaviť kláštor, do ktorého sa uchýlili.

Hurban stvárnil historickú tému v rámci svojich národnobuditeľských záujmov. V snahe vyjsť v ústrety čitateľovi ju doplnil o ľúbostný príbeh plný zvratov, intríg a pomsty.

Novela má dve základné prelínajúce sa línie. Spoločensko-politickú líniu predstavuje Čákova podpora Ondreja III., legitímneho uhorského kráľa. Zároveň však Čák stále nepúšťa zo zreteľa cieľ: dosadiť na trón slovanského panovníka. To sa mu podarí, keď spolu so svojimi prívržencami zamedzí dosadeniu Karola Róberta a na trón dosadia českého panovníka Václava III. Matúš Čák je v novele predstavovaný ako sympatizant Slovanov a Slovákov, ako spravodlivý a ľudomilný veľmož. Romantická ľúbostná línia je zobrazená v príbehu vernej a čistej lásky Víta a Ľudmily. Tá sa však po odhalení tajomstva nemôže realizovať, rovnako ako predobraz tejto lásky, vzťah Milady a Feliciána. Sentimentálny ľúbostný príbeh je spojený s patetickými dialógmi i monológmi, v ktorých sa zrkadlí možná podoba prehovorov postáv z pôvodnej dramatickej formy. Príbehy lásky sprevádzajú intrigy Hrabovca a zlatníka, založené na romantickej túžbe pomsty. Hrabovec a zlatník sú postavy od začiatku vykreslené odlišne: kým zlatník je obdarený výlučne negatívnymi črtami, Hrabovec má viacero kladných vlastností, jeho nešťastím však je, že sa stal obeťou zlého zlatníka. Atmosféra prostredia je vykresľovaná v zhode s romantickými princípmi ako temná, tajuplná a dramatická. Hurban tiež využíva množstvo motívov, ktoré sú príznačné pre tzv. anglický gotický román: nenávisť, vášeň, pomstu, intrigy, zradu, tajomstvo a tragicky osudové stroskotanie čistej lásky. Záver príbehu je romantický, nie však šťastný. Dobro je oslobodené a zlo potrestané a odsúdené. Postavám však nie je dovolené naplniť svoj osud pomocou lásky, iba v službe pre vyššie ciele, pre národ (Vít) a Boha (Ľudmila, Milada).

Hurban na neveľkom priestore textu zhustil zložitý sujetový pôdorys románových vzťahov a zápletiek. Spojenie národnej tendencie a čitateľsky príťažlivého deja v napínavo gradovanom príbehu je doplnené romantickým ovzduším a sentimentálnymi scénami.

Už súdobá kritika hodnotila ako úskalie novely priveľkú zaťaženosť postavami a epizódami, ktoré autor akoby nedokázal vytvoriť a namiesto toho o nich len referuje: „Je tam mnoho deja, mnoho ruchu, možno až primnoho pre takú krátku prácu. Figúram takrečeno visia nohy a ruky z úzkeho rámca, úzkeho čo do priestoru. Stručnosť je taká prísna, že nedovoľuje rozvinúť sa osobám a dejom“ (S. H. Vajanský).

Hoci bol Olejkár vcelku kladne prijatý a dodnes predstavuje jednu z typických podôb slovenskej romantickej prózy, autorovi sa nepodarilo spojiť jednotlivé motivické pásma do plnohodnotného celku. Pomáha si preto viacerými vysvetleniami, dej prekomplikovaný vsuvkami dopĺňajú deskriptívne časti. „Hurban ich [udalosti] stačí len pospomínať, nie rozohrať. Táto dejová a motivická prehustenosť, ktorá však zužuje priestor pre postavy, stane sa typickým znakom Hurbanovej prózy i neskôr a výrazne sa prejaví najmä v Olejkárovi“ (J. Noge).

Novela Olejkár, ako „najromantickejšie dielo“ J. M. Hurbana, modelovo reprezentuje Hurbana ako autora usilujúceho o vytvorenie čitateľsky atraktívnej romantickej prózy, v ktorej nechýba národná tendencia. Spojením napínavej fabuly s ideologickou aktualizáciou historických faktov predstavuje jeden z variantov slovenskej romantickej prózy, ako historizujúcu a beletrizovanú podobu princípov štúrovskej filozofie.

Vydania

Olejkár. Povesť z počjatku XIV. stoleťja. In: Nitra III, 1846, s. 18-129.

Olejkár. Román z počiatku XIV. stoletia. 2. vydanie usporiadal Vajanský. Turčiansky Sv. Martin : Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, 1889.

Olejkár: povesť z počiatku 14. storočia. Bratislava : Mladé letá, 1957; Olejkár. Bratislava : Tatran, 1968.

HURBAN, J. M.: Dielo I. Bratislava : Tatran, 1983; Olejkár. Rohovce : Interpopulart Slovakia, 1995.

Literatúra

NOGE, J.: Slová, ktoré pripravovali čin. In: HURBAN, J. M.: Dielo I. Bratislava : Tatran, 1983.

NOGE, J.: Slovenská romantická próza. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1969.

VAJANSKÝ, S. H.: State o slovenskej literatúre. Bratislava : SVKL, 1956. Pôvodne pod názvom Literárne rozpomienky III. In: Národné noviny, 1881, č. 113-114.

WINKLER, T. (ed.): Život zvoniaci činom. J. M. Hurban. Život a dielo v dokumentoch. Martin : Osveta, 1987.

Autorka hesla

Zuzana Ferusová