NYLONOVÝ MESIAC

BLAŽKOVÁ, Jaroslava (1933 – 2017)

zbierka próz, 1961

Knižný debut autorky obsahuje titulnú novelu a poviedky Dotyky cez stenu a Autostop. V prvom a druhom vydaní text prešiel „neadekvátnymi, polopatistickými úpravami, navodenými zvonku“, ktoré narušili pôvodný autorský zámer. Týkali sa predovšetkým vedľajšej dejovej línie spoločensky angažovanej práce sympatického poslanca s povstaleckou minulosťou, ale aj spôsobu podania scény intímneho zblíženia medzi hlavnými postavami Nylonového mesiaca, Andrejom a Vandou. V treťom vydaní (1965) spisovateľka vypustila pasáže dopísané na vonkajší podnet a vrátila sa k pôvodnej verzii uverejnenej roku 1961 v českom preklade v časopise Plamen.

Trpký ľúbostný príbeh o neopätovaných citoch s pôdorysom melodrámy sa odohráva v prostredí bratislavských intelektuálov. Svojím provokatívnym zobrazením lásky, vrátane sexuálneho rozmeru, si novela Nylonový mesiac ihneď získala čitateľskú popularitu. Príklonom k programu „literatúry všedného dňa“ a k mestskému civilizmu autorka reagovala na laboratórnu konštrukciu hrdinov v období literárneho schematizmu.

Tridsaťročný architekt Andrej stojí pred voľbou medzi dvoma ženami. Opúšťa životnú nudu v podobe ľudsky spoľahlivej, no neatraktívnej zdravotnej sestry Drahy a rozhodne sa pre hru s ohňom, ktorú reprezentuje neskrotná kolegyňa Vanda so „záplavou hrdzavých vlasov“. V tomto vzťahu stráca dominantné postavenie, na ktoré je voči partnerkám zvyknutý, i nekonvenčné názory na zbytočnosť manželstva. Pre dravú Vandu prestáva byť zaujímavý a rozchádza sa s ním. Andrej na vlastnej koži zažije trápenie, ktoré on spôsobil Drahe. Dejové napätie prózy vyrastá zo zrážky dvoch životných koncepcií: nezáväzného libertinizmu Andreja a Vandy, ktorý tvorí kontrast voči vyznávaniu istôt meštiackeho životného štýlu. Protikladnosť týchto princípov sa stáva zdrojom reťazového zraňovania postáv i citových nedorozumení medzi nimi. Kompozične uvoľnené rozprávanie v troch častiach (vzájomné očarenie milencov, Andrejova stupňujúca sa láska sprevádzaná Vandinými pochybnosťami a jej nekompromisné ukončenie vzťahu) stavia na sérii situácií oddelených ostrými filmovými strihmi. Väčšmi inklinuje k bezprostrednému, „scénickému“ predvedeniu než ku klasickému epickému podaniu medializovanému rozprávačom. V autorskej reči Blažková štylisticky využíva subjektívne hľadiská jednotlivých postáv, ktoré sa stávajú zdrojom irónie i sebairónie pri komentovaní udalostí. Silne metaforizovaný jazyk sa usiluje demaskovať konvenčné hodnoty a životné postoje. Významové napätie obraznosti vzniká z neobvyklosti slovných spojení (napr. nylonový mesiac – nylon ako posledný výkrik módy v oblasti textilnej syntetiky, mesiac ako tradičná rekvizita milencov), autorka využíva hovorové vrstvy reči (mládežnícky slang, západoslovenský dialekt, „prešpuráčtinu“, reč administratívy, historizmy).

Sujetovo stmeľujúcu funkciu plní ústredný ľúbostný príbeh. Blažkovej ambície však smerujú aj k úvahám o morálnej kvalite vzťahov v spoločnosti, ktorá práve zažila prebudenie z nočnej mory stalinizmu. Vedľajšie dejové pásma sa sústreďujú na grotesknú koexistenciu „reakčných“ a „pokrokových“ hodnôt, ktoré sociálne vyvažujú súkromnú líniu citov. Jednu misku váh predstavujú aristokraticky vyšinutá Vandina sestra Zoša a generačný konflikt v rodine ustráchaného meštiačika Paštinského, druhú trochu idealizovaná verejnoprospešná práca poslanca, „plebejská“ živelnosť Vandy či bytostné nasadenie mladého architekta Andreja pri tvorbe súťažného projektu s názvom Nylonový mesiac. Vanda s Andrejom nie sú psychologicky prepracované postavy, ktoré sa vyvíjajú pod tlakom životných okolností. Sú to skôr typy vyjadrujúce „moderný“ ráz doby. V dialógoch znejú odkazy na kaviarenské debaty politického odmäku (cestovanie, Corbusier, André Gide, Apollinaire, v Cannes ocenený sovietsky film Žeriavy tiahnu), opisy prostredia sugestívne evokujú súvekú bratislavskú atmosféru (cintorín v Slávičom údolí, provinčným veľkoštýlom nasiaknuté espresso, po socialisticky sliepňajúce neóny centra, tmavá petržalská periféria). Titulná novela sa stala bestsellerom, v krátkom čase sa dočkala viacerých vydaní i filmového spracovania.

Kompozičnou svorkou poviedky Dotyky cez stenu je téma odcudzenia. Východisková situácia mozaikovitého rozprávania sa prezentuje ako krajné ohrozenie ľudskej intimity, hraničiace so stratou vzájomnej úcty: bytová kríza si vynútila dôverné súžitie piatich rodín v dlhodobom provizóriu internátnej ubikácie. Momentkové situačné príbehy jednak retrospektívne približujú charaktery jednotlivých aktérov, spätých aj profesijne – prácou vo vydavateľstve, jednak analyzujú zhubné následky „kolektívneho“ života na individuálne šťastie. Blažková stavia vedľa seba tri podoby manželskej krízy: sentimentálne uslzenú neveru bezdetnej Jely Jankechovej (melodráma), neprekonateľný vzájomný odpor Zajčikovcov, ústiaci do nenávisti voči dieťaťu (dráma), smrť synčeka Iľju v rodine Bosovcov (tragédia). Až nezvratnosť posledného dokáže v nedobrovoľných spolunájomníkoch zmobilizovať zvyšky účasti na osude druhých. Silne emocionalizovaný sujet autorka vyvažuje trivializáciou vznešenej témy citov pomocou ironicky poňatých detailov „bzukotu života“ (nevraživá atmosféra spoločnej umyvárne v stereotypne uponáhľaných ránach, nezvládané prejavy nepriateľstva mladých rodín). V kompozícii Blažková opäť využíva ostrý strih; to jej síce umožňuje rýchle striedať situácie a kontrastné nálady, motivicky zložitý námet s množstvom postáv však presahuje malú epickú plochu a rozprávanie sa stáva neprehľadným.

Kerouakovsky ladená poviedka Autostop predstavuje mladého hrdinu revoltujúceho na slovenský spôsob. Dvadsaťročný študent réžie Robino opúšťa po dramatickej hádke s matkou svoje rodisko neďaleko Bratislavy a smeruje zo západu na východ republiky. Cieľom cesty sú Medzilaborce, v ktorých býva kráľovná jeho snov, nádejná adeptka herectva Danuša. Pri svojom prázdninovom putovaní sa Robino stretáva so zaujímavými ľuďmi, ktorí reprezentujú povahovo vyhranené typy. Spriatelí sa so svojráznym šoférom Ferinkom, začas pobudne v jeho rodine, živí sa prácou rúk ako zámočník. Podnety vyplývajúce z rôznorodých kontaktov mu pomáhajú zorientovať sa vo vlastnom živote, ale aj akceptovať inakosť druhých. Počas cesty Robino dospieva, stáva sa z neho muž. Ústredný generačný konflikt Blažková rozvádza aj v každodenných zrážkach modernosti s tradíciou (útek mladých do miest, degenerácia ľudového umenia na novodobý gýč, dedinská konzervatívnosť brániaca sa pokroku, hmotárstvo). Autorka epicky zúročuje svoj pozorovací talent, stavia vedľa seba sériu ironicky pointovaných momentiek založených na paradoxe.

Dobová kritika neprijala prózy jednoznačne. Spolu s fabulačnou a štylistickou zručnosťou ocenila Blažkovej úsilie o moderný výraz, nachádzajúc paralelu s tvorbou Françoise Saganovej (I. Mojík). Vyčítala jej však myšlienkovú povrchnosť balansujúcu na pokraji poklesnutej literatúry a gýča (M. Hamada), absenciu „bojujúceho ideálu socialistického života“ (P. Števček), nedostatočnosť „mravného posolstva“ (J. Noge), „zradnú živelnosť“ (M. Suchomel), „malú angažovanosť v spoločensko-politickom živote“ (J. Bob), „hodne literátskosti a banálnosti“ (M. Gáfrik). Časopisecky publikovaná Poviedka plná snehu (Kultúrny život, 1964) zo zbierky Jahniatko a grandi (1964) vyprovokovala takmer tri roky trvajúcu diskusiu o morálnosti či nemorálnosti autorky a umenia vôbec (Kultúrny život, Mladá tvorba, Pravda).

Blažková sa sústredila na obnovu autentickej zážitkovosti prózy. Spoločenský rozmer jej postáv ešte spútava „bojovná“ čiernobiela schéma; ich spontánne citové reakcie však cieľavedome narúšajú dovtedajšie šablóny a pôsobia emancipujúco.

Vydania

Nylonový mesiac. Bratislava, 1961; 1962; 1965; 1967; 1997 (In: … ako z gratulačnej karty).

Literatúra

BOB, J.: Blažková zdebutovala. In: Mladá tvorba, roč. 6, 1961, č. 12, s. 27.

CVIKOVÁ, J.: Konfrontácie C/Z. Blažková, J.: … ako z gratulačnej karty. In: Romboid, roč. 32, 1997, č. 4, s. 28-29.

Diskusia o próze. (Prispeli: A. Bednár, J. Hájek, A. Hykisch, M. Jungman, D. Karpatský, J. Kot, I. Kříž, A. Matuška, J. Putík, I. Skála, S. Šmatlák, J. Špitzer, P. Števček, D. Tatarka, J. Trefulka, B. Truhlář, J. Blažková.) In: Slovenské pohľady, roč. 78, 1962, č. 9, s. 1-21.

GÁFRIK, M.: Prvá z mladých. In: Kultúrny život, roč. 16, 1961, č. 50, s. 4.

HAMADA, M.: Literatúra ako z gratulačnej karty. In: Slovenské pohľady, roč. 80, 1964, č. 10, s. 128-129.

MISTRÍK, J.: Blažkovej výraz plný pohybu. In: Slovenské pohľady, roč. 85, 1969, č. 9, s. 115-119.

MOJÍK, I.: Slovenská Saganová. In: Práca, roč. 17, 27. 1. 1962, s. 5.

NOGE, J.: Literatúra v pohybe. Bratislava, 1968, s. 28-45.

PETRÍK, V.: Hľadanie prítomného času. Bratislava, 1970, s. 98-109.

PAŠTÉKOVÁ, J.: Irónia verzus emócia. Inverzia rozprávačských perspektív Jaroslavy Blažkovej. In: RAK, roč. 6, 2001, č. 5-6, s. 84-89.

SUCHOMEL, M.: Co zbylo z recenzenta. Brno, 1995, s. 40-42.

ŠTEVČEK, P.: O potrebe prózy. In: Slovenské pohľady, roč. 78, 1962, č. 8, s. 5-11.

ZELINSKÝ, M.: Konfrontácie C/Z. Blažková, J.: … ako z gratulačnej karty. In: Romboid, roč. 32, 1997, č. 4, s. 29-30.

Autorka hesla

Jelena Paštéková