MOR HO!

CHALUPKA, Samo (1812 – 1883)

hrdinská báseň, 1864

Báseň bola uverejnená v časopise Sokol. V šesťdesiatych rokoch 19. storočia došlo medzi slovenskými národovcami k opätovnému rozvoju národného hnutia, báseň mohla v danom období mať aktivizačnú funkciu a mohla byť jedným z prejavov povzbudenia do ďalšej práce (do boja).

Práca spracúva historickú tému z obdobia 4. storočia. Na územie Slovanov sa dostanú rímske vojská. Vyslanci domáceho kmeňa predložia rímskemu cisárovi (cárovi) dary a vítajú ho vo svojej krajine. Ten však dary neprijíma a hovorí o podriadení sa všetkých kmeňov pod vládou Ríma. Slovanská družina, aj keď je v menšine, sa postaví na odpor a v hrdinskom boji zahynie. V boji však takisto zomrelo veľa rímskych vojakov, takže cisár môže oslavovať len Pyrrhovo víťazstvo.

Chalupka sa pri písaní básne inšpiroval Slovanskými starožitnosťami Pavla Jozefa Šafárika (Milan Pišút uvádza ako zdroj aj časť knihy o histórii Dejiny slovenskej reči a literatúry). Opisuje sa v nich život starých „Slovákov“, ich zvyky a charakter. Historickým faktom, ktorý mohol slúžiť ako predloha diela, bolo podrobenie si panónskeho kmeňa Limigantov cisárom Konštantínom II. (337 – 361) v roku 358. Písanie diela Chalupkovi poskytlo možnosť zovšeobecniť udalosť na boj Slovanov – Slovákov proti akejkoľvek forme útlaku. Báseň možno chápať aj ako formuláciu národného programu v súlade s ideami národno-oslobodzovacieho a emancipačného hnutia (sloboda a sláva).

Báseň má dramatickú výstavbu, s rozdelením na expozíciu (opis krajiny a postáv), kolíziu (cisárova pýcha), krízu (odpor Slovanov), peripetiu (boj a smrť Slovanov) a katastrofu (cisárovo víťazstvo). Keďže si cisár uvedomuje, za akú cenu zvíťazil, možno tu vidieť aj akýsi druh katarzie. Záver básne tvorí apelatívne opakovanie výzvy do boja, ktoré sa prvýkrát objavuje v peripetii („Mor ho! – detvo môjho rodu…“). Gradáciu dosahuje autor rýchlym sledom obrazov, konfrontačným a emocionálnym dialógom, vyjadrením pátosu pri opise deja.

Charakteristika postáv je jednak priama (rozprávačom, prehovorom postáv), jednak nepriama (konanie, použité jazykové prostriedky). Družina Slovanov predstavuje kolektívneho hrdinu, ktorý je v súlade s národnými požiadavkami a estetickými princípmi romantizmu idealizovaný – dominuje ideál slobody a ľudských práv. Naproti tomu cár-cisár je výrazne zápornou postavou („mračná tvár“, „urazená pýcha“, „hnevom žiari“). Slovania sú predstavení ako nábožní ľudia („dal nám boh zas dobrý deň, / zlomili sme jarmo“, priniesli božie dary), pričom nie je jednoznačné kresťanstvo (svätoháj, lipa).

Ja-rozprávač je subjektívny, oslovuje družinu, zovšeobecňuje vlastnosti družiny na celý národ, súčasne sa obracia na potomkov Slovanov a vyzýva ich do boja. Podporenie apelu a zdôraznenie dôležitosti odhodlania je vyjadrené opakovaním výzvy, použitím epizeuxy a imperatívom („Mor ho! – hoj, mor ho detvo môjho rodu“, „zahyň, studom večným zahyň, podlá duša“). Expresívnosť a hyperbolizácia podporuje dôležitosť pozitívnych, resp. negatívnych prívlastkov (divý útok, strašný ohlas, praštia, sto mečov sa nad hlavou každému blyští, stoveké lipy, hromady, kopa vrahov, večná sláva).

Napriek združenému rýmu použitou formou 13-slabičného verša sa Chalupka odklonil od folklórneho charakteru básne. Strofy sú nepravidelné, ich dĺžka závisí od dejovej kompozície.

Báseň zaznamenala ohlas aj u ďalších generácií. V roku 1912 založili študenti v Kežmarku tajný spolok pod názvom Mor ho!, „výkrik“ bol častou výzvou počas SNP (vysielanie Slobodného rozhlasového vysielača, povstalecké noviny, nápisy na tankoch), na podklade básne vzniklo libreto k hrdinskej opere Eugena Suchoňa.

Vydania

Sokol, 1864, č. 4, s. 66-72.

Spevy Sama Chalúpky. Banská Bystrica, 1868.

Spevy Sama Chalupku. Ružomberok, 1898, ed. Karol Salva (priradená aj báseň Odboj Kupov, 1875).

Spevy Sama Chalupku. Turčiansky Sv. Martin, 1912.

(Nejednotnosť v písaní autorovho priezviska zodpovedá vtedajšej nejednotnosti názorov u vydavateľov jeho diela. Podobne to bolo aj s pravopisnými úpravami Chalupkových textov.)

Literatúra

BRTÁŇ, R.: Básnik Samo Chalupka. In: CHALUPKA, S.: Básnické dielo. Bratislava : Tatran, 1973, s. 359-375.

BRTÁŇ, R.: Poznámky editora k Spevom. In: CHALUPKA, S.: Básnické dielo. Bratislava : Tatran, 1973.

BRTÁŇ, R.: Samova Chalupkova báseň „Mor ho!“ Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 1942.

ĎUROVIČ, J.: Tvorba Jána a Sama Chalupku so zreteľom na duchovnú poéziu. Turčiansky Sv. Martin : Matica slovenská, 1947.

KOCHOL, V.: Poézia Štúrovcov. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1955.

KOCHOL, V.: Vyvrcholenie obrodeneckej literatúry. (Štúrovský romantizmus.) In: Dejiny slovenskej literatúry II. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1960.

KRČMÉRY, Š.: Stopäťdesiat rokov slovenskej literatúry. Martin : Matica slovenská, 1943.

KRČMÉRY, Š.: Z rukopisov Sama Chalupku. In: Zborník Matice slovenskej. Martin : Matica slovenská, 1927.

KRČMÉRY, Š.: Poznámky, slovník a štúdia o básnikovi a jeho diele. In: CHALUPKA, S.: Výbor zo spevov. Martin : Matica slovenská, 1936.

PIŠÚT, M.: Dielo Sama Chalupku a jeho miesto v poézii národného obrodenia. In: CHALUPKA, S.: Mor ho! Bratislava : Tatran, 1974, s. 103-112.

VONGREJ, P.: Zlomky z romantizmu. Bratislava : Tatran, 1982.

ŠKULTÉTY, J.: A. N. Majkov a Chalupkova báseň Mor ho! In: Slovenské pohľady, 1897, s. 246.

ŠMATLÁK, S.: Poznámky k vývinu slovenskej epickej poézie. III. Epický princíp u Sama Chalupku. In: Slovenská literatúra, roč. 5, 1958, č. 1, s. 23-35.

ŠMATLÁK, S.: Romantizmus. In: Dejiny slovenskej literatúry od stredoveku po súčasnosť. Bratislava : Tatran, 1988.

Autorka hesla

Adelaida Mezeiová