HARMONIKA

HLBINA, Pavol Gašparovič (1908 – 1977)

básnická zbierka, 1935

Tretia básnická zbierka básnika a teoretika slovenskej katolíckej moderny. Spolu s nasledujúcou zbierkou Dúha (1937) predstavuje v rámci autorovej tvorby príklon k avantgardnej, predovšetkým poetistickej hravosti a nezáväznosti.

Zbierka je rozdelená do troch častí – Rajské piesne, Harmonika, Božstvo – a obsahuje dovedna štyridsaťštyri básní. Dominujú v nej lyrické reflexie o kráse, čase, láske, ďalej prírodné impresie a v časti Božstvo vyznania a prosby Bohu. Tematický rozsah zbierky je veľmi úzky, obmedzuje sa na témy tradične chápané ako vysoké a poetické (láska, bolesť, Boh, krása).

Zjednocujúcim významotvorným gestom básní je princíp harmonizácie – ide o poéziu životného kladu – a súčasne uplatňovaný princíp hry. To v konečnom dôsledku znamená, že všetko je rovnako krásne, je zdrojom krásneho a má rovnakú šancu vstupovať do básnickej hry: „Raz život smeje sa, raz týra, / život je velikánska lýra“; „Mária Panna, / kraľuješ v mojom srdci, / Teba som zvolil za kráľovnú krásy“. Takéto radostné „zrovnoprávňovanie“ vysokých a nízkych motívov, telesného a duchovného vyplýva z chápania poézie ako nezáväzného tvorivého aktu. Jeho výsledkom by mala byť „krása poézie“ či „čistá poézia“, o akú sa Hlbina pod vplyvom H. Bremonda usiloval. Krásne je v Harmonike sprostredkované cez zmyslovo-obraznú sféru. Preto sa lyrická atmosféra básní vyznačuje farebnosťou, hudobnosťou, presvetlenosťou – najfrekventovanejšie sú motívy slnka, neba, modrej (blankytnej), leta, jari, motívy kvetov a stromov: „Vo víne očí pláva kytka, / v tele znie steskom jar. / Línia najkrajšieho lýtka / má dokonalý tvar.“

Z formálneho hľadiska si básne zachovávajú pevnú strofickú štruktúru (prevládajú štvorveršia), pravidelnú rýmovú i metrickú organizáciu. Najčastejšie sa vyskytuje rým so schémou abab. Rým plní dôležitú významotvornú úlohu vzhľadom na skutočnosť, že kontrastnosť, paradoxnosť a prekvapivosť slovnej hry sa často realizuje na úrovni rýmových dvojíc: Topoľčany – pred očami, Trnava – únava, Bratislava – bolí hlava (báseň Topoľčany – Trnava – Bratislava). Charakteristickým znakom básní je horizontálna a vertikálna eufónia, vybudovaná na opakovaní určitých hláskových skupín a vokálov: „minulosti mojej monogram“, „bozkávam vlnu vlasov plavú“. Takáto „hudobnosť“ ešte zvýrazňuje prevládajúci senzualizmus zbierky.

Z hľadiska dobového literárneho kontextu možno spomenúť, že zbierka v čase publikovania vyvolala poburujúcu osobnú polemiku medzi autorom a recenzentom (R. Brtáňom), ktorý Hlbinove verše označil za podpriemerné. Prínos Hlbinovej zbierky však spočíval práve v akcentovaní básnických prostriedkov, uvoľnenej hravosti, čím sa podieľal na vtedajšom, avantgardou inšpirovanom obnovovaní básnického jazyka a zdôrazňovaní estetickej funkcie literatúry.

Vydania

Harmonika. Praha — Bratislava, 1935; 1968 (In: Víno svetla).

Literatúra

BRTÁŇ, R.: Pavel Hlbina: Harmonika. In: Slovenské smery, roč. 2, 1935, č. 7, s. 277-280.

HAMADA, M.: Skutočnosť a čistá poézia. In: Slovenské pohľady, roč. 84, 1968, č. 8, s. 108-112.

MARČOK, V.: Nečasová moderna. In: Slovenské pohľady, roč. 85, 1969, č. 1, s. 122.

MEČIAR, S.: Pavol G. Hlbina: Harmonika. In: Slovenské pohľady, roč. 51, 1935, č. 4, s. 252-253.

MELICHER, J.: Paradoxy poézie P. G. Hlbinu. In: Zamlčovaná literatúra. Nitra, 1995, s. 42-55.

ŠIMONČIČ, K.: Niekoľko poznámok k neliterárnemu konfliktu Dr. Ruda Brtáňa a P. G. Hlbinu. In: Slovenské smery, roč. 2, 1935, č. 9-10, s. 381-386.

Autorka hesla

Petra Bombíková-Maudgil