FRNDOLÍNA

ZÁBORSKÝ, Jonáš (1812 – 1876)

poviedka, 1866

Poviedka bola prvý raz publikovaná v časopise Slovenské pohľady až v roku 1912, s označením „z pozostalého rukopisu“. Jej pôvodný názov bol Pompézňa. Podnázov ju žánrovo určoval ako „obrázok rodinného života“.

Próza podáva didakticko-satirický obraz deformovania charakteru na základe nevhodnej výchovy. Márnivé zmýšľanie dcéry po návrate z inštitútu a jej prehnané nároky privádzajú na mizinu rodičov a zo svetáčky sa stáva bigotná žena. Obraz deformovania povahy na základe neprimeranej výchovy autor vykresľuje na príbehu Lucie Pribíkovej z Krivošian, z ktorej sa po výučbe v inštitúte madame Brühl v Košiciach stane Frndolína von Pribéky.

Poviedka sa skladá z jedenástich častí, ktoré Záborský označoval ako „oddychy“, každý oddych bol očíslovaný a bol k nemu pripojený obsah, ktorý naznačoval ďalšie smerovanie deja. Východiskovou situáciou textu je scéna z kuchyne: klebetenie dvoch žien, pripravujúcich pokrmy na privítanie vracajúcej sa dcéry, na večnú tému dobrého vydaja. Postavy glosujú, že sa zo slovenskej garbiarskej dcéry sa stala „frajla“ či „kišasonka“, hovoriaca makarónskou zmesou slovenčiny a fragmentov nemčiny, maďarčiny, ale aj francúzskych fráz. Úpenlivá snaha dcéry prekonať obmedzenú sféru Krivošian prostredníctvom sledovania európskych módnych trendov privedie rodičov do finančných problémov a vlastná arogancia nezvratne negatívne poznačí celý ďalší život aj dcére. Namiesto naplnenia ideálov o pohodlnom a zabezpečenom živote sa protagonistka pre vlastné iracionálne konanie dostáva do problematickej situácie s nemanželským dieťaťom, či dokonca do postavenia okradnutej obete svadobného podvodníka.

Próza artikuluje nielen ďalekosiahle následky nevhodnej výchovy, predovšetkým jej dopad na charakter, ale vo všeobecnosti problém asymetrie či nezhody formy a obsahu. Protagonistku charakterizuje módna snaha o vymanenie sa z prirodzeného prostredia, úsilie o presah do idealizovaného vyššieho, cudzieho, za ktorého predpoklad sa považuje vnútorná premena, neúspech (neúplnosť tejto premeny, resp. zmena formy, nie obsahu) a nemožnosť návratu do pôvodného stavu.

Vydania

Pompézňa. In: Slovenské pohľady, roč. 32, 1912, č. 7, s. 448-454.

Frndolína. Bratislava : DILIZA, 1966.

Dielo I. Bratislava : Tatran, 1989.

Literatúra

Biografické štúdie 8. Martin : Matica slovenská, 1978.

ČEPAN, O.: Odraz spoločenských protirečení v diele Jonáša Záborského. In: Literárno-historický sborník IX. Martin : Matica slovenská, 1952, s. 81-93.

ČEPAN, O.: Staromilský novátor Jonáš Záborský? In: ZÁBORSKÝ, J.: Dielo I. Bratislava : Tatran, 1989, s. 9-25.

KRULÁKOVÁ, A.: Prehodnocovanie témy lásky v próze šesťdesiatych rokov 19. storočia: sonda do textov Ľudovíta Kubániho a Jonáša Záborského. In: Studia Academica Slovaca 30. Bratislava : Stimul, 2001, s. 373-381.

KRULÁKOVÁ, A.: Jonáš Záborský. In: Slovenská literatúra, roč. 46, 1999, č. 2, s. 113-116.

Autorka hesla

Ľubica Somolayová (Schmarcová)