ČERVENÝ MAK

HAĽAMOVÁ, Maša (1908 – 1995)

básnická zbierka, 1932

V poradí druhá knižka poetky, ktorá je od začiatkov svojej tvorby pokladaná za výrazný a zrelý básnický talent (Štefan Krčméry). Už v časopiseckej tvorbe a v debute (Dar, 1928) sa Haľamová predstavila ako poetka krehkého dievčenského diskurzu. Priniesla do slovenskej lyriky esteticky zaujímavú syntézu modernosti, krehkosti a piesňovosti.

Zbierka obsahuje dvadsaťdva básní rozdelených do siedmich miničastí. Ich motivicko-tematickými okruhmi sú: tatranská príroda, prežívanie elementárnych ľudských a prírodných situácií, obnažovanie skrytej tragiky života (estetická paralela medzi tvrdosťou skál a neľahkým ľudským údelom) či motívy túžob a snov v kontraste so životnou realitou (Jar, Cintorín pod Tatrami, Pohreb na horách, Pohli sa ľady, Tulácka); citové sféry človeka, krehkosť lásky (V zakliatej hore, Balada, Májová, Záclona) a ich kontrastné polohy vnútorného napätia a problémovosti (Červený mak, Stesk, Máj, Elégia); parížske motívy z čias študijného pobytu autorky na Sorbonne v roku 1929 s tlmenou ľudskou osamelosťou a sociálnou bolesťou (Sen, V ulici St. Jacques, Père Lachaise, Večer, Jeseň); reminiscencie na matku, ktorá zomrela priskoro a ťaživosť situácií bez nej (Žalujem!, Za matkou, Svadobná).

Autorkina decentne expresívna citovosť, ľudskosť, prostota, neštylizovaná ženská autentickosť a spontánna subjektivita sa organicky spojili s čírosťou ľudovej piesne, s baladami, žalmami či elégiami na jednej strane a s moderným výrazom i štýlom slovenskej, českej a svetovej medzivojnovej lyriky na strane druhej. Navonok jednoduché verše – „piesne-kantilény“ (Rúfus) – majú v sebe kraskovsky naliehavé vnútorné dramatično, odrážajú rozpornosť času a „priestoru“ ľudskej každodennosti. Svet všadeprítomnej nehy a lásky ako niečo veľmi podstatné a základné dáva všetkému zmysel, mení tvrdosť horského života, ľudské bolesti, zúfalstvá i sklamania na drobné chvíle šťastia a porozumenia. Motív tichého šťastia dosiahnutého napríklad zatvorením očí, „aby sme sa lepšie uvideli“ (Z obloka), odkazuje na potrebu akéhosi „vnútorného zraku“. Vnútorné videnie a vnímanie, „dotyky sŕdc“, reč ticha a mlčania smerujú u Haľamovej k čomusi osobnostne a individuálne celistvému, sú volaním po vzájomnom ľudskom súzvuku. Archetypálne uchopenie „sveta lásky“ (citovej čírosti a pevnosti partnerského vzťahu alebo wolkrovsky ponímaný svet lásky ako svet rovnosti medzi ľuďmi v básni Sen) a „sveta smrti“ umožňuje pulzujúce, vnútorne dramatické dianie v Haľamovej básnickom svete (Cintorín pod Tatrami, Pohreb na horách, Ľady sa pohli, Za matkou).

Maša Haľamová ovláda kontext piesňovej i modernej symbolistickej lyrickej skratky, jej verše majú pevný básnický tvar s výraznou pointou a baladicko-elegický, spomienkový alebo autobiografický charakter. Miestom i východiskom minipríbehov, scén a reminiscencií sú hory, jazero, horská príroda (konkrétne tatranská príroda a Štrbské pleso, kde autorka žila a liečila sa v sanatóriu na ťažkú chorobu). Tu stretla aj svoju životnú lásku – lekára J. Pullmana. Naplnenosť ich vzťahu sa stala námetom viacerých básní Červeného maku. Po náhlej manželovej smrti dovŕšila svoj „triptych“ lyrického sebavyjadrenia a lásky v zbierke Smrť tvoju žijem (1966).

Haľamová priniesla do slovenskej literatúry modernú lyriku „krehkého tvaru a naliehavého významu“ (S. Šmatlák). Napriek kvantitatívne nerozsiahlej tvorbe zaujala dominantné postavenie medzi ženskými autorkami modernej slovenskej poézie. Je známa aj ako autorka tvorby pre deti a mládež. Jemná subjektívna lyrika oslovila básnika Milana Rúfusa, ktorý venoval Maši Haľamovej (jej „krehkej, krotkej, no naliehavej kantiléne“) viacero esejistických textov a doslovov ku knižným vydaniam a reedíciám. Sú svedectvom o vzájomnej ľudskej náklonnosti a umeleckej blízkosti oboch autorov.

Vydania

Červený mak. Praha – Bratislava, 1932; Bratislava, 1942; 1946; 1955 (In: Básne); 1964 (In: Dar); 1968 (In: Komu dám svoju nehu); 1972 (In: Básne); 1978 (In: Básne); 1983 (In: Básne); 2003.

Literatúra

BARTKO, M.: Poézia prostoty. Esej o diele Maše Haľamovej. Bratislava, 1983.

BLAHOVÁ, A.: Poľné kvety Maše Haľamovej. (Doslov.) In: HAĽAMOVÁ, M.: Vyznania. Bratislava, 1988, s. 66 – 70.

BORNEMISZOVÁ, M.: Maša Haľamová (Personálna bibliografia). Poprad, 1988.

BŽOCH, J.: Jubileum Maše Haľamovej. In: Kontakty. Výber statí o literatúre. Bratislava, 1970, s. 270-272.

KOSTOLNÝ, A.: Jiří Wolker a Maša Haľamová. In: Slovenské smery, roč. 1, 1933/1934, č. 1, s. 16-22.

KUSÝ, I.: Premeny povstaleckej prózy. Bratislava, 1974, s. 208-209.

PIŠÚT, M.: Lyrický triptych Maše Haľamovej. In: Slovenské pohľady, roč. 94, 1978, č. 8, s. 4-9.

rbr (BRTÁŇ, R.): Červený mak. In: Slovenské pohľady, roč. 48, 1932, č. 7-8, s. 591-592.

RÚFUS, M.: Poézia Maši Haľamovej. In: Človek, čas a tvorba. Bratislava, 1968, s. 87-92.

RÚFUS, M.: (Doslov.) In: HAĽAMOVÁ, M.: Básne. Bratislava, 1972, s. 127-131.

RÚFUS, M.: O literatúre. Bratislava, 1974, s. 128-133.

ŠMATLÁK, S.: Poézia ako dar srdca, ktoré bolo (kedysi) ľuďom nepotrebné. In: Dve storočia slovenskej lyriky. Bratislava, 1979, s. 339-349.

TOMČÍK, M.: (Doslov.) In: HAĽAMOVÁ, M.: Básne. Bratislava, 1955, s. 88-91.

TOMČÍK, M.: Rodové príbuzenstvo lásky a smrti v poézii. In: Básnické retrospektívy. Bratislava, 1974, s. 215-220.

Autorka hesla

Eva Jenčíková