BRANKO

CHALUPKA, Samo (1812 – 1883)

hrdinský spev, 1864

Báseň bola uverejnená v časopise Sokol. Je napísaná podľa povesti z okolia Detvy, ktorá hovorí o ľudovom pomstiteľovi Brankovi – Braniakovi z Novohradu, ktorému Turci zabili celú rodinu a on sa stal zbojníkom, aby pomstil akúkoľvek nespravodlivosť. Inšpirácia môže pochádzať aj z ľudovej piesne Vo Zvolene zvony zvonia. Jej prvý verš využil Chalupka na začiatku básne a ďalej ho varioval.

Branka-zbojníka naháňajú od Zvolena cez Banskú Bystricu až do Brezna. Tu mu nastavia pascu, chytia a zabijú ho. Spev je komponovaný ako rozhovor rozprávača-autora a Branka. Reč rozprávača obsahuje len lokalizáciu deja, ďalej sa strieda rozprávačova stručná otázka a rozsiahla Brankova odpoveď. Rozprávač sa pýta na príčiny Brankovho konania, jeho rozhodnutia postaviť sa mimo zákon. V motíve boja za slobodu možno identifikovať boj proti Turkom („cudzím zbojom na nás padol“), ale aj proti uhorskej nadvláde, prípadne maďarskej revolúcii („idú roky zo sta do sta, zem cudzinou nám zarastá“). V niektorých veršoch sa dá rozpoznať aj všeobecné odvolávanie sa na meruôsme roky („Bolo dobre ale málo, ľud môj, junač moja padla a nádeja tvoja zvädla“). Vo veršoch je vyjadrené odhodlanie nevzdávať sa a pokračovať v boji, ktorý bude víťazný („dozrú raz i tvoje časy, príde víťaz, čo ťa spasí“). Boj nie je len pasívny, ale aj ozbrojený („do zbroje, šabľu v pästi, berte šable“). Výrazným motívom je útlak a nespravodlivosť („krivda, jarmo, pošliapal práva“). Variácia prvej strofy prináša gradáciu, je trojitá, čo pripomína ľudovú slovesnosť. Iným „magickým“ číslom je dvanásť – spája sa s idealizovanou Brankovou silou. Branko samotný zabije dvanástich zradcov. Zrada a nesloboda sú vnímané ako najväčšie nešťastia každého človeka a národa.

Miesto deja je presne lokalizované názvami troch miest (Zvolen, Banská Bystrica, Brezno), pričom ich začlenenie do širšieho geografického priestoru je vyjadrené metonymicky a synekdochicky. Pri týchto pomenovaniach sú použité tradičné figúry Matra, Tatra a Dunaj.

Báseň svojou formou pripomína ľudovú pieseň. Má pravidelnú štvorveršovú strofu, osemslabičný verš so združeným rýmom. Dôsledne dodržiava princípy sylabickej prozódie.

Významová jednoznačnosť a výrazný heroický tón Branka aktuálne odrážali pocity nových národných ideí obdobia vzniku básne. Časť básne si autor dal vyryť ako motto svojho života na vlastný náhrobok.

Vydania

Branko. In: Sokol, 1864; Mor ho! a iné. Bratislava : Tatran, 1974.

Literatúra

BRTÁŇ, R.: Básnik Samo Chalupka. In: CHALUPKA, S.: Básnické dielo. Bratislava : Tatran, 1973, s. 359-375.

BRTÁŇ, R.: Poznámky editora k Spevom. In: CHALUPKA, S.: Básnické dielo. Bratislava : Tatran, 1973.

KOCHOL, V.: Poézia Štúrovcov. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1955.

KOCHOL, V.: Vyvrcholenie obrodeneckej literatúry. (Štúrovský romantizmus.) In: Dejiny slovenskej literatúry II. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1960.

KRČMÉRY, Š.: Stopäťdesiat rokov slovenskej literatúry. Martin : Matica slovenská, 1943.

PIŠÚT, M.: Dielo Sama Chalupku a jeho miesto v poézii národného obrodenia. In: CHALUPKA, S.: Mor ho! a iné. Bratislava : Tatran, 1974, s. 103-112.

ŠMATLÁK, S.: Poznámky k vývinu slovenskej epickej poézie. III. Epický princíp u Sama Chalupku. In: Slovenská literatúra, roč. 5, 1958, č. 1, s. 23-35.

Autorka hesla

Adelaida Mezeiová